Václav Havel, hovorí sa: O mŕtvych hovor len dobre!
(a netreba tajiť, aj majstri k nám boli po úspešnej oprave milší).
Vidiac, ako to u nás chodí, povedal som si, že Pionier po otcovi
spojazdním. Tých 7 kilometrov medzi naším domom a dielňami učilišťa
som jedného letného dňa pomerne rýchlo zvládol: motocykel
striedavo roztláčajúc a striedavo naň naskakujúc, pričom mi pomáhal
aj miestami sa zvažujúci terén.
Hoci som predtým generálku motora na motocykli iba sám nerobil,
prekvapilo ma, ako som ju nakoniec zvládol. Pravda, mnohokrát
som asistoval pri podobných prácach. Ale keď si spätne premietnem
tú hŕbu súčiastok, skrutiek a ďalšieho haraburdia na ponku… asi pri
mne stáli všetci svätí! Povedané reálne, veľkú rolu zohrala moja túžba
Pioniera spojazdniť. Preto mi pri rozoberaní motora mozog pracoval
na plné obrátky ako počítač, takže som si do najmenších detailov zafixoval
každú súčiastku, ktorá kam patrí. Tri z nich boli úplne odpísané
a potrebovali výmenu, ako potrebuje chorý človek transplantáciu: