dovolím si filozofickú úvahu: za druhej svetovej vojny sa bolo treba vyjadrovať nejako, za stalinizmu inak. a potom sa za svoje reči alebo skutky, tí, čo vtedy "reagovali správne" museli zodpovedať či už v morálnej, alebo trestnej rovine. dnes sa očakáva, že budeme tlieskať a tešiť sa na týchto novodobých pirátov, čo len "utekajú z pekla", ktoré si najčastejšie sami so svojimi súkmeňovcami zostrojili. ja im tlieskať nebudem a som za dodržiavanie práva. najmäkší trest rovná sa doživotný zákaz vstupu do eu a návrat na lýbijské brehy, alebo pred turecký súd, keďže loď bola turecká. je mi jedno či sú modrí, čierni, bieli, či zelení. dopustili sa zločinu a podľa toho by sa mali posudzovať. je mi ľúto tých, ktorí precitnú až vtedy, keď budeme "z pekla európy" utekať my. lebo sa dôvodne domnievam, že títo chlapci sa len tak ľahko prevychovať na európske hodnoty nedajú.


