Zlomený muž
Ukazat nadej? Uf, to je tazke. Volakedy davno ked sme sa stali majitelmi nasej chalupky, chceli sme poskytnut domov niekomu, kto by tam rad byval, zil ....Manzel mal vyborny napad, jeho byvaly kolega sa stal bezdomovcom a tulal sa po staniciach, len tak bezcielne... Isli sme za nim, ponukli mu byvanie, teplo, stravu, proste vsetko co clovek potrebuje k dostojnemu zivotu, na opaltku sme si predstavovali, ze hodi psom kus zvanca a naleje cerstvu vodu.Potesi sa ked prideme... Moje sklamanie nemalo hranic, ked nam dotycny pan povedal, ze teraz bude tyzden v Zamkoch na stanici, potom v Prievidzi tyzden na stanici a nech sa skusime opytat na konci jesene. Nakoniec sa nam podarilo najst cloveka, ktory prijal nami ponuknutu strechu nad hlavou, byva v samostatnej casti mojho domu uz viac,ako 10 rokov. Stal sa neodmyslitelnym clenom nasej rodiny. Dosial skor,ako sme zasadli k stedrovecernemu stolu sa islo pre nasho pana Daniela.