Bude výročie revolúcie 1989, čo nám dala a čo vzala?
Kľúčmi od bytu, auta, chaty sme štrngali
v pozitívnu zmenu v r. 1989 všetci dúfali.
Veď sme museli dlhočizné rady stáť
na pomaranče, toaletný papier, mydlo,
no kto tie muky preboha mohol vydržať
v režime zlom a napolo zhnitom?
O bezdomovcoch sa nám nesnívalo ani,
za to sme túžili po tovare čo mali západní známi.
Cestovať sme chceli veľmi za nimi
to nám nedopriali komunisti prašiví.
Do kostolov mnohí nesmeli,
ak išli mali v práci po p*d*li.
Prišla sloboda, dementokracia, blahobyt,
mnohí však prišli o všetko, aj o byt.
Už nestojíme na pomaranče a toaleťák v radoch,
ale na úradoch práce čakáme na prácu,
mnohých od hľadania práce pri PC bolí zadok,
zoberú hocčokoľvek aj za mizernú plácu.
Môžeme cestovať, ak na to ovšem máme,
Vyvolení môžu veselo kradnúť, my ich necháme.
Kam sa podeli konglomeráty, fabriky,
živiace mnoho rodín, celé mestá?
Privatizéri ich beztrestne rozkradli,
Nehanbia sa za to, majú normálne gestá.