Netreba veľmi na nič v politike či organizovaní emócie, čo tiež znižuje jej zaujímavosť. Raz či niekoľko ráz som videl neznámeho vymontovávača vymontovávaním iných z činností a súvislostí (a potom ostatných; vlastne je to rozdeľovanie) a to vôbec nevyzerajú byť emócie, skôr také naladenie sa na emócie ostatných – súhlasné naladenie sa za korporátny dobrochlebíček s prilepenou pozornosťou na jednotlivca, avšak úplne tangenciálneho k relevantnej udalosti aj jej účastníkom. Určite si ale nikdy takí nevyberajú typického supermana ako z filmov.


