Bol som v Osvienčime. Až tam som sa o Vrbovi, Wetzlerovi a ich úteku dozvedel. Sprievodkyňa - poľská študentka slovakistiky neverila, že nevieme o tých dvoch nič.Nepamätám sa, že by som zažil väčší pocit hanby, ako keď nám vysvetľovala naše dejiny. Radi sa chvasceme, že sme "národ s bohatou histórieou", vieme však o nej veľké ... A týmto pozdravujem "bádateľov" z Ústavu pamäti národa a prosím, aby hodnotu informácií o holocauste na Slovensku zvýšili zo stupňa "poľutovaniahodné" na stupeň aspoň "dobré".