Právo na život a tendencie k jeho obmedzeniu
Právo na život je samo s sebe nebezpečné.
Dáva vrahom istotu, že aj keď povraždia 76 ľudí (ako napr. Brejvík v Nórsku), budú aj naďalej mať právo žiť a navyše - na väzenskú celu a stravu sa im poskladajú priatelia a rodina obetí zo svojich daní. Zvrátená to spoločnosť.
Bábätko v tele matky ešte nie je plnohodnotná ľudská bytosť, je závislé na svojej matke, berie si z jej tela živiny a ešte nie je schopné samostatne existovať, preto nevidím dôvod, prečo by sa na takúto bytosť mali vzťahovať ľudské práva. Prvoradé právo má matka.
S eutanáziou je to zložité. Ale úprimne porozmýšľaj: Chcel by si na staré kolená ležať mesiace (možno roky) v nemocnici v bolestiach s ťažkými zdravotnými problémami, keď už je jasné, že sa nikdy nevyliečiš a budeš trpieť stále viac a viac? Ak má byť život už len utrpením, nemá význam.
Sú to zložité témy, na ktoré by nestačila 1000 stranová kniha, ale zatrpknuto lipieť na práve na život aj za cenu utrpenia a nespravodlivosti nie je správna cesta.