Je to tak.
Zdá sa, že je to tak. Ale čo s tým, už teraz? Kocky sú hodené - sme na ceste. Môžeme len s napätím čakať, ako to celé dopadne doma aj vo svete.
Prosím - ozývajte sa čo najčastejšie. Snáď sa niekto z kompetentných zamyslí nad vašimi analýzami. Patrila som o celý čas k inému táboru, ale dobre si vás pamätám ako múdru ministerku. Aj na vaše uznanie Ladislava Hanusa a jeho výzvu ku kultúrnosti.
Je to tak. Preferencie prezidentke začali prudko klesať po podpise slovensko-americkej dohody o obrane (DCA). Prečo to urobila takým málo pochopiteľným spôsobom? Mohla predvídať následky. Potom už všetko bolo čím ďalej, tým horšie. A už sa z toho nedá vycúvať.
Autorka je distingvovaný a kultúrne rozhľadený človek. Vidí do vecí a rozumie súvislostiam. Ale je bezmocná, ako my, ostatní.
Je to presne tak. Len ako ďalej... Akoby nebolo dobrých vyhliadok. Už vieme, že riadiť štát nemôže ktokoľvek. Kde sú naše osobnosti?
Súčasné moderné spoločenské elity si už ťažko nájdu cestu k luze (teda k nám ostatným), pretože sú presvedčené o vlastnej jedinečnosti a neomylnosti. Nemajú problém vynášať súdy. Chýba tam pokora a prirodzené sebaspochybňovanie, ktoré človeka núti ustavične preverovať a overovať vlastné hodnotové smerovanie. Spôsobil to zrejme nový spôsob šírenia informácií. Jednotlivé periodiká - ako ste postrehli - sa zakuklujú, vytvárajú si svoje bubliny, otvárajú sa len svojim a aj podnety prijímajú len od svojich. Tým sa utvrdzujú v presvedčení, že sú vlastníkmi jedinej pravdy. Ale už nie sú dôveryhodné. Bežný občan sa dnes ťažko zorientuje v tomto informačnom galimatiáši.
Podľa mňa je to presné zmapovanie situácie v tom dôležitom a podstatnom. Všetci by sme dnes mali rozmýšľať, ako pomôcť Ukrajine a Rusku, pretože obe krajiny sú nám blízke (aj keď nie sme "objímačmi ruských medveďov" - určite nie zásielkami zbraní a protiruskou bojovou rétorikou.
Tu ani nejde tak o nedostatok odvahy zo zištných dôvodov. Ide o istotu, či strana, na ktorú sa chceme vo vojne postaviť a bojovať za niečo, je tá správna. Ale kto o tom objektívne rozhodne?! Je to veľká zodpovednosť. V tomto spore akoby nebolo spravodlivej strany. Je len úsilie o sféru vplyvu a možno benefity východnej Ukrajiny. Ešte najlepšie si počína Nemecko, keď sa zdráha zaujať jednoznačný postoj a odmieta posielať zásielky zbraní do ohniska konfliktu. Chce len zmierňovať ľudské utrpenie (poľná nemocnica, prilby...).
Toto sa len tak ľahko nevyrieši pri toľkom vzplanutí horúcich hláv (ale s rozumným riešením, zohľadňujúcim všetky detaily, nepríde nikto!). Prezidentka sa svojím a spôsobom aspoň vzoprela a naznačila, že treba o tom poctivo rozmýšľať a počúvať aj tých druhých, nielen presadzovať svoj názor za každú cenu. Všetkým nám ide o veľa.
Veľmi dobre, je to presne tak. Nesmierne ma upokojuje, že takýto čistý, jasný postoj predkladá širokej verejnosti človek z katolíckeho prostredia. Je to nádej, že všetko je na dobrej ceste...
Ono to s tou zmluvou môže byť aj takto: nič sa nedeje, kým sa nedeje nič vážne. Americkí vojaci a spoločné vojenské cvičenia by určite problémom neboli. Ale keď sa niečo vážne začne diať - už sme si vybrali stranu, na ktorej budeme stáť. Nemusí byť tá najspravodlivejšia. Nikto si neželá, aby Čína a Rusko ovládli svet, ale sotva možno podobné veľmocenské ambície priznať USA, pod akoukoľvek zámienku. Ak prijmeme finančný príspevok na rekonštrukciu letísk – zaväzuje nás to. Bude potrebné veľmi pozorne vyrokovať mžnú ústupovú cestu a nejasať príliš nad obrovskou sumou pre naše letiská.
Je to presná analýza súčasného stavu. Len ako si má v tejto situácii počínať bežný občan, ktorý žije na doraz - čo by mal a môže robiť a čo nesmie...