Nitra milá Nitra
Trochu podobne som vyrastal - medzi Tatrami a dedinkou ešte južnejšie od Nitry - kde bol najväčším kopcom práve breh rieky Nitry.
Nekonečná rovina - štrkárne, prídavky, tabačiareň, mederčina, firhang - úplne iný jazyk, iné tempo života - iný svet, iní ľudia.
Týždeň až dva po príchode som si zvykal na mäkosť a podivný prízvuk toho jazyka - aby mi po príchode pod Tatry ešte dlhší čas pílilo uši ostré spišské nárečie a intonácia.
Vlaky cez dedinu nechodili - ale dedko pracoval na železnici, takže jeho ranné, poobedné či nočné smeny určovali chod bežného pracovného dňa.
A parné rušne s ohňostrojom iskier, ktoré sme pozorovali v noci cez otvorené okno vozňa s drevennými lavicami a klasickou pieckou na uhlie v strede vozňa.
Letné neskoré západy Slnka nad rovinou, kde len malé ostrovčeky lesíkov umelo vysadených na nekonečných poliach spestrovali jednotvárny, ale aj tak krásny horizont.
Dolniacky velikánsky okrúhly chlieb a škvarelina z domácich vajíčok na raňajky.
Pokojné pomalé plynutie času a hrkútanie holubov a hrdličiek v korunách velikánskych orechov.