Pán eso, konečne hlboké filozofické úvahy s pátosom hodným Janka Kráľa.
Dovoľte nech Vám na cestu pribalím časť z jeho Drámy sveta.
O vlasti nezná, stajňa je vlasť jeho.
Válov je všetko, doňho letí oko,
tam duša letí človeka biedneho,
padnutá na zem, ah, na zem hlboko.
Stajeň jeho vlasť — válov je vyššia vlasť,
reťaz spojuje tieto vlasti vedno.
Ak’ zná pozerať na teba duch vyšší?
S plačom či s hnevom, pokolenie biedno?
Žiaľ by umoril, zadusil ako dym,
čo sa zo smoly hore kúdlom valí.
No, prídu časy, že sa zvlečú šaty
a že sa všetko ľudskosti odhalí.
Odíďte v pokoji a peknú noc Vám prajem!
