To sú ale splietaniny, zlátaniny...
Autor, študuj a nepíš somariny.
Tak, tak, len nie inak.
Človek pečať dáva, keď sa rozdáva.
A tá pečať, to je iná, hra jediná.
Pečať hodnotu má ako grál, je to originál.
Nositeľ je iba ten, kto má v hlave gén.
Ľudskosť je humanita, človek je identita.
Kto sa temne správa, nemá ľudské práva.
Slušný človek, istá vec, svet ovládne a koniec.
Telo by chcelo, no nedá sa.
Hlava je hlavná, do frasa.
Nie hlava ako taká.
Centrum neurónov, ktoré tam maká.
Lebo centrumu raz vypne sa šťava.
Potom už nemá význam hlava.
Potom je treba jednu vec mať.
Nájsť centrálu a skúsiť štartovať.
A keď sa nedá, je koniec fyziky.
No to je začiatok psychiky.
Čo hlava svetu múdre dala.
To centrála Stvoriteľa zaznamenala.
Teraz už iba vybrať si treba.
Či na zemi škodiť a či hľadať Stvoriteľa.
No teda, na cudzinca.
Žiadna bieda.
Kebyže si dal od srdca a ozaj.
Aj by som sa ozval.
Problém je, že cudzí si.
Raz tak a inak a stále znova.
Lavíruješ, motáš sa ako mátoha.
Detský domov vsúvaš, beznádej ľuďom.
A pritom si vravíš, kto ja som.
Motáš ženy, príbehy do osudov iných.
Nebude to náhodou len Tvoj pocit viny... ?
Seba reflex a aj úcta ?
To nabubralé ústa.
Vtedy, keď človek nemá cit.
Iných ľudí pochopiť.
Simon si strážca konfliktu neba.
Takých nám veru treba.
Vysvetliť ľudu ako tam hore sa bijú.
A či Rus, Američan Sýriu prežijú.
Ono zdá sa, že sú na nože.
Ale mali by radšej myslieť, však Bože.
Lebo lietadielko vyletí zopár tisíc metrov.
Raketa aj pár tisíc kilometrov.
No ale, to stále hrôza, hoci sranda je.
Lebo kým ľudstvo zbraňami laškuje.
Zatiaľ svet Stvoriteľa neúprosne napreduje.
A keď jeden svetelný rok uplynie na dĺžku.
Vtedy ľudstvo už dávno vyhynie a padne na držku !
Simon drahý, v boji bratu.
Za ochranu maj úplatu.
Ak mi čas dovolí.
Prídem na blog Tvoj, jak na koni.
Zmrzlina je zmrznutá.
Daj si pozor na ústa.
Na mandle i na jazyk.
Nezaberie štamperlík.
Zápaly sú takmer isté.
Nevyzeráš sebaiste.
A to horšie Ťa len čaká.
Angína má ešte brata.
Ten útočí hala bala.
Ostane Ti prázdna hlava.
Ak už bola.
Žiadna smola.
Krásne očko chcel bych mať.
Priazeň báb si užívať.
No nie baba ako stará.
Radšej mladšia, taká jará.
Aby bola krv a mliečko.
By nemala ťažké viečko.
Aby dobre videla.
Keď zacielim do neba.
Hviezdu aby chytila.
A nebola na veľa.
Načo baba rúča, smelá.
Keď na každý prst má frajera.
Truľo titul zvláštny, bude preto vážny ?
Súvisí to s IQ, aj ryby sa rodia z ikier.
Ikra guľka, má viac IQ ako titul truľka ?
Aby ikra žila, treba mlieč a samca sila.
Prilepí sa na kameň, nemá žiadnu ostudeň.
Keby mala úchylku, pláva mimo na pitvu.
Kto má rozum po pitve, nemá dôvod na žitie.
Devana ver mi, existencia nevadí mi.
Stroj, strom, malý chlp na brade, malý dom.
Komu sa máli, komu by vadiť mali ?
Komu sa láska máli, ten má plat malý ?
A kto má veľký, je ihneď pre lásku teľný ?
A môže teľa mať človeka za priateľa ?
Nie, nie, nikto nič nemá, kto chce mať veľa.
Zločin je veľký, kto iným berie ľudskosť z telky...
Krásne Tvoje vyznanie, mne radostné poznanie.
Bo do blba nadávať, to sa musí uznávať.
Uznanie máš za vyznanie, poznanie máš za priznanie.
Nemusíč byť rovno tĺk, len si citov samouk.
V učení máš medzery, prosto nie si dôverný.
Zamrzli Ti bunky v chlade, zaostal si vo výhľade.
Múdre slovo, krásny domov.
Múdra žena, miliónov cena.
Zdravá rodina, šťastia hostina.
Susedia dobrí, zázraku hodní.
Obec, štát, občanovi brat.
Závisť zdravá, pokrok privoláva.
Závisť nenávistná, chorôb semeniská.
Správna životospráva, dlhovekosti zástava.
Lekár najlepší na svete, to hlad a um, drahý človeče !
Neposielaj ma, do čierneho neznáma.
Radšej svetlá, trocha nežná.
Krajina rodná, normálne riadená.
Žiadna hnedá, ni červená.
Krásne bystrá, hrdá sebaistá.
Bystriny, iskriace istiny.
Hory, šíre doly.
Múdri ľudia i takí, čo sa nudia.
Najhorší hlupáci, krčmoví pajáci.
Volia cez promile, vravia si domine.
Nezáviď nikomu bolesti rozumu.
Nečas, ďakujem, nič nekupujem.
Žijem iba z podstaty, kde lásky je dostaty.
Chápem ľudstva potreby, lenže neviem dokedy.
Roman chráni pred sexom, len aby nám neexol.
Lebo keby naozaj, kto by nás tu rozmnožoval.
Pravda, dá sa rodiť z mrazničky, načo potom hviezdičky.
Môžeš, keď 15 máš, no komu to bude na rováš.
Jedno malé, 5 a 10, ešte nemáš ani 30.
Podstata je celkom iná, kto nám bude rodiť syna.
Digitálna maternica, otec x a všetci sme jak pica.
Jeden mäkčeň preč je, podstata nás irituje...
Milá autorka, buď konečne pravdy doktorka.
Nezabíjaj dietky, nemaž dielka naše.
I my máme právo tvoriť, žiť.
Bo insitné umenie svetu je nekonečná.............niť.
My proletári slova svorne kladivom bijeme, žneme koscom.
A ľudstvo bude navždy v digitálnym svete nevítaným hosťom.
Bo jeden bit a jedna bitka, to je vždy viac jak komunistov pitka.
Dá sa žiť a navždy falošným byť ?
Kde sľuby sa sľubujú a len plané túžby ostávajú.
Zisk, bohatstvo, klamstva umenie, to dnes láska je ?
Absurdnosť doby, tvrdá realita, kde nik zadarmo, nič Ti nedá.
Vraj malí, veľkí kamaráti, lásku dajú, no hovienka nezbierajú.
Ľudia klamú, kradnú, zabíjajú a nakoniec objatie Boha očakávajú.
Demokracia, to iné kafe jak socík, komunistov svinstva zlozvyk.
Esencia ľudskosti zázrak je, pokiaľ nemá diabla riadenie.
Slovensko krajina neobmedzených možností, len nie navždy.
Zimomriavky ľudí bijú, keď devy národ nenávidia, nemilujú.
Povstaň národ, odhaľ zdravé jadro, by to devy dali zas zadarmo.
Súrduženko Cudzinec, nehraj nám tu divadielko sSmerom k us montérkam.
Odpovedz, prečo si nezabezpečil v zmysle záverov XVII zjazdu KSČ dostatok spodného prádla pracujúcemu ľudu !
Odporúčame