Ak má človek bič, vždy nájde koňa na bitie
Vari sa snaží autorka naznačiť, že trebárs také päťročné deti zavraždené v nacistických vyhladzovacích táboroch si za to môžu vlastne samé tým, že provokovali väčšinovú populáciu svojím povýšeneckým správaním?
Mám snáď nadávať na postoj bežných ľudí, civilistov v Poľsku, keď viem, že tam fungoval masívny podzemný odpor, v radoch ktorého bolo aj množstvo príslušníkov menšín? Mám snáď vyčítať bežným Poliakom, že nešli v hustých šíkoch s prázdnymi rukami proti ozbrojeným nacistom, keď viem, že takéto výčitky nie sú namieste ani len v prípade všetkých tých Slovákov, ktorí sa nezapojili do odboja proste len preto, že sa obyčajne a prirodzene ľudsky báli a preto sa rozhodli do ničoho sa nemiešať?
Teším sa aj v súvislosti s týmto textom na to, až jedného dňa príde autorka s článkom o svojej predstave politického usporiadania vhodného pre Slovensko. V minulom článku síce písala o demokracii bez prívlastkov, ale už nie o tom, čo to podľa nej znamená.