Nechápem pointu. Ak narážaš na porušenie kódexu sme, tak podľa kódexu, články ktoré nie sú na titulke sme, môžem uverejniť kdekoľvek. A tie články na titulke nie sú.
Nechápem pointu. Ak narážaš na porušenie kódexu sme, tak podľa kódexu, články ktoré nie sú na titulke sme, môžem uverejniť kdekoľvek. A tie články na titulke nie sú.
V Judaizme bola skupina eséncov, ktorí žili v celibáte, takže až také výnimočné to nebolo.
úsmevne o rodovej rovnosti http://protestantka.blog.pravda.sk/2015/01/3…
Nenávidia kresťania homosexuálov? http://protestantka.blog.pravda.sk/2014/06/2…
Na margo dúhového pochodu.
Stále viac sa objavujú komentáre (nie v tomto článku) o tom ako kresťania nenávidia homosexuálov.
Tento skutočný príbeh o útoku gayov na kresťanské zhromaždenie s nečakaným koncom je pekným príkladom toho aký majú kresťania postoj k homosexuálom http://protestantka.blog.pravda.sk/2014/06/2…
Čo hovorí zdravý rozum a skúsenosť?
Keby som verila, že počítač na ktorom píšem tento príspevok, sa v priebehu dlhého času vytvoril samovoľne, odporučili by ste mi návštevu psychiatra. Rovnako nikto neuverí, že kniha sa napísala tak, že malé dieťa ťukalo do klávesnice. Avšak veľa ľudí verí, že zmysluplná informácia zakódovaná v programe DNA vznikla náhodne.
Stručne a jednoducho vysvetlím ako sa na základe informácii v DNA vytvoria bielkoviny. (Nech mi odborníci odpustia, že úmyselne nepoužívam odborné výrazy). Abecedu DNA tvoria štyri písmená – T, A, C, G. Vždy trojica písmenok kóduje jednu aminokyselinu a niektoré znamenajú štart a stop. Z reťazca aminokyselín sú poskladané bielkoviny. Pri tvorbe bielkovín najprv špeciálne enzýmy rozbalia a prečítajú DNA. Potom prepíšu potrebný úsek DNA do RNA a tú pošlú do ribozómu. Ribozóm je najzložitejší nanostroj v ktorom sa tvoria bielkoviny na základe inštrukcií v RNA.
Neviem ako vy, ale ja v tomto procese vidím inteligenciu, nie slepú náhodu.
Čo dokázala experimentálna metóda?
Predpokladajme, že v minulosti vládli na Zemi úplne iné podmienky a v tomto inom chemickom prostredí sa sformoval život.
Preto robia mnohé pokusy, kde sa snažia vytvoriť prostredie, v ktorom by mohli vzniknúť chemické zlúčeniny potrebné pre vznik života.
Aké to prinieslo výsledky? Naozaj sa im podarilo vytvoriť nejaké zlúčeniny, ale v tom istom chemickom prostredí nedokázali vytvoriť iné zlúčeniny, ktoré sú tiež potrebné pre život. A keby sa im aj podarilo vytvoriť všetky chemické zlúčeniny, stále to nie je život. Aj tá najprimitívnejšia bunka je dokonalejšia ako akákoľvek chemická továreň, ktorú vytvorili ľudia. Bunku totiž môžeme prirovnať ku továrni, ktorá ma ešte aj schopnosť prežiť, sama sa opraviť, zásobovať sa – nakŕmiť a rozmnožovať sa. Preto pár zlúčenín ani zďaleka život nepripomína.
Veda teda nijako nepotvrdila hypotézu o samovoľnom vzniku života z neživej hmoty.
Pokračovanie:
Evolucionisti tvrdia, že ku vzniku života boli potrebné milióny rokov, preto to nemôžeme pozorovať, ale tým zase presunuli problém mimo vedy do oblasti viery. Okrem toho, čas je pri vznikaní života nepriateľ, lebo keby prvá bunka so schopnosťou sebareplikácie vznikala tisíce, či dokonca milióny rokov, prv ako by vznikla, rozpadla by sa ako som o tom písala v tomto článku http://protestantka.blog.pravda.sk/2012/05/2…
N avyše, odvolávanie sa na to, že pokiaľ máme dostatočne dlhý čas, možné je čokoľvek, nie je veľmi vedecký postoj. Keď totiž nejaký jav pozorujeme znovu a znovu, môžeme to vyhlásiť za všeobecne platný zákon a ten znie: LEN ŽIVÉ PLODÍ ŽIVÉ.
Celá veda je založená na experimentoch a pozorovaní. Všetky hypotézy sa vedecky dokážu až vtedy, keď ich pozorovanie a experimenty potvrdia ako pravdivé.
Čo dokázala empirická metóda?
Môžeme v prírode pozorovať aspoň náznaky toho, že by neživá hmota mala schopnosť vytvárať niečo, čo by sa mohlo trochu podobať na život?
Nie.
Hoci ľudia už do čias Aristotela verili, že drobné organizmy vznikajú samoplodením z neživej hmoty, Blaise Pascal tento omyl, ktorému ľudia asi dvetisíc rokov verili, spoľahlivo vyvrátil. Dokázal totiž, že len živé plodí živé a dnes sa to považuje za vedecký fakt. Napriek tomu mnohí veria, že prvá bunka vznikla náhodne a samovoľne z neživej hmoty, hoci dodnes nebol pozorovaný jediný prípad, kedy sa z neživej hmoty sformoval život.
Jedenie zo zakázaného stromu. Veď Boh by bol schizofrenik keby im najprv sex prikázal a potom ich za to potrestal.
čo hovoríš na tie kritériá?
Ale si myslíš, že by bolo rozumné ísť podľa iných kritérií?
Keďže si mi neodpovedal na otázku, na základe akých, kritérií, ja ti odpoviem a spomeniem len niekoľko najzávažnejších dôvodov prečo sa do Novej Zmluvy dostalo evanjelium podľa Matúša, Mareka, Lukáša a Jána a nie napríklad evanjelium podľa Filipa, Tomáša a iné.
1. Evanjelium podľa Matúša, Mareka, Lukáša a Jána boli všetky napísané v 1. storočí n.l. Avšak evanjelium podľa Tomáša a Filipa napísali najskôr koncom 2. storočia. Vznik evanjelia podľa Petra dokonca historici datujú až do stredoveku. Ktoré knihy sú teda z historického hľadiska dôveryhodnejšie? A na tomto datovaní sa zhodujú aj sekulárni historici.
2. Autori štyroch známych evanjelií buď poznali osobne Ježiša, alebo niekoho, kto túto požiadavku spĺňa. Matúš a Ján boli Ježišovi učeníci. Marek bol tlmočník Petra a lekár Lukáš bol spoločníkom Pavla. Avšak autori ďalších evanjelií nemohli Ježiša poznať, lebo žili 200 a viac rokov po ňom.
Ako mi potom vysvetlíš to, že pred 300 rokmi nevedeli nič o Chetitoch, nič o mestách Ur, Ninive, máličko o starých Egypťanoch ale dnes to vieme?
Simon,
v debate pod týmto mojim článkom http://protestantka.blog.pravda.sk/2014/04/2… si sa pýtal, čo si myslím o tvojom článku, tak ti zo slušnosti stručne odpovedám slovami Ježiša: "Blúdite, lebo neznáte Písma ani moc Božiu. Veľmi blúdite."
A jedna z najväčších periel bolo tvrdenie, že prvým hriechom bol sex.
Pavol spolu s ostatnými apoštolmi sa dohodli, že pohania nemusia dodržiavať židovskí zákon. Opakujem: Pohania.
Prečítal si si, že do Ríma prišiel ako väzeň?
Áno, máte pravdu, že biblia bola poskladaná na základe výberu rôznych kníh. Viete aké kritéria použili pri zostavovaní Kánonu Novej Zmluvy?
Nezabudni na to, že dnes toho vieme o staroveku omnoho viac ako sme toho vedeli pred 200 rokmi, a ešte viac ako pred tristo rokmi.
A skús mi povedať ako si mal pisateľ v druhom storočí pozisťovať aká bola situácia pred sto rokmi?
Odporúčame