Priatelia,
ešte že sme sa, aj vďaka týmto dvom pánkom rozdelili. Nevedev by som si predstaviť ďalšô spolužitia s Čechmi ani deň. Veď oni nás sústavne utláčali a robili nám prieky. Veď aj ľudia od nášho stavebnieho podniku utekali pracovať do Čiech. A keď sa navrátili, stali sa z nich veľkí frajeri. Vraj, majster máme nárok na novie montérky, na teplú stravu a že vraj sprchovať sa chcú po práci. To tí Česi ich nainfikuvali a nasadili im rožke. A vôbec čudní boli tí Česi. Cez víkendy po zámkoch a hradoch chodili, ba čo viac aj do našich Tatier, koťuhe. Dostali sme aj poukazy na rekreácie cez ROH, aby vraj naši robotníci zregeneruvali. Do jedného sme ich vrátili. Nebudeme sa predsa opičiť po Čechúňoch. Nech si len dovolenkujú, veď to je len takô panskô huncútstvo. Pracovať doma na roli načim, nie po čertoch chodiť. Veru tak. Dobre nám je aj bez nich. A budeme mať aj my v Bratislave metro a nie ako v Prahe, schované pod zemou. U nás pôjde rovno po ulici. Nech svet vidí, že naň máme.
