Priateľu,
a nižšiu ako v Rakúsku. Načo bol ten celý cirkus o socializme, keď nakoniec Sovieti hodili uterák do ringu. My sme kvôli nim teraz v hnoji.
Priateľu,
a nižšiu ako v Rakúsku. Načo bol ten celý cirkus o socializme, keď nakoniec Sovieti hodili uterák do ringu. My sme kvôli nim teraz v hnoji.
Priatelia,
že som tak smelý, prečo s tými nápadmi neprišiel SMER v prvej vláde?
Priatelia,
priznám sa, že mi je veľmi blízka ruská kultúra. Petrohrad považujem za jedno z najmalebnejších miest na svete. Plačem pri symfóniách Čajkovského, nad Annou Kareninovou, zadúšam sa smiechom na Revízorovi. Táto éra ruskej klasiky, je násilne uzavretá zavraždením cára Mikuláša II, a jeho rodiny. Potom tá široká ruská duša je uväznená a zmasakrovaná na nepoznanie, na dlhých 75 rokov. Ak sa už Rusi vrátili z polcesty ku komunizmu, musia nájsť ešte tú, k človeku, ako k jedincovi. Uctievanie zošúvorenej nešťastnej mŕtvoly, pred Kremľom, nie je tou najšťastnejšou vizitkou. Nie, Východ v tejto podobe si neprosím! My sme ho zažili až-až.
Priatelia,
takýmto insitným vyhláseniam Európskej komisie, sa nesmieme čudovať. Vplyv Socialistickej internacionály, cez svojich súdruhov v EP je evidentný.
Priatelia,
asi sa zhodneme na tom, že spolužitie s Čechmi, nás obohatilo. Česi s nemeckým kultúrnym a technickým akcentom, nám boli prínosom. Pomohli nám obnoviť národné povedomie. Byť úctiví v práci k podriadeným. Vážiť si seba, neponižovať sa a vážiť si iných. Českí četníci boli sprvu na smiech ľudu, lebo vraj iba písali, lebo ľud poznal iba hrubú silu uhorských žandárov. V armáde zavládol francúzsky a anglický duch. Telesné tresty, boli prísne zakázané. Slováci, ktorí za socializmu pracovali v Čechách, boli prekvapení, na čo všetko má pracujúci nárok. Od pracovných a ochranných pomôcok, cez zamestnanecké výhody a rekreácie, ubytovanie, až po nárokovateľné a iné odmeny. Tvorivé myslenie pri práci. Disciplína, profesionalita, ochota v českom zdravotníctve. Úroveň vysokého školstva nemusím pripomínať. Všeobecná rozhľadenosť a vzdelanostná úroveň. Cestovanie. Starostlivosť o kultúrne pamiatky, históriu. Úroveň pohostinstiev. Športové vyžitie. Služby obyvateľstvu. Občianske povedomie.
Priateľu,
keď ma už kdesi priradili ku KDH, odpovedám: "Mali sme významný podiel, na odstránení pána Mečiara, aby sme vzápätí oblúkom posadili na koňa pretransformovaných komunistov (Weiss, Migaš a spol.), spolupracovali sme s nimi na transformácii bývalého majetku KSČ a KSS, ako aj ostatného národného majetku. V tejto kolaborácii s komunistami, (kedysi úhlavnými nepriateľmi), v súlade s naším presvedčením, sme im odpustili všetky hriechy. Bolo to pre nás ťažké, ale výnosné rozhodnutie. Preto sme, za dvadsať rokov nenavrhli siahnuť na nadštandardné dôchodky bývalých nomenklatúrnych kádrov a prisluhovačov, ktorí sa dopustili trestných činov proti ľudskosti. Samozrejme to neznamená, že komunistov máme radi. Proste mali sme s nimi rozrobený biznis. Aj my sme len ľudia. A práve preto od vás, v súlade s kresťanstvom, očakávame aby ste nám udelili odpustenie. Veď sme jednali v dobrej viere v šťastnú budúcnosť našich detí. Aj tých vašich. Budeme sa za vás modliť súdruhovia, pardon občania.
Priateľu,
iba som si spomenul na časy minulé, ako sú ľudia citliví na skupiny, ktoré majú pocit, že sa im ustavične ubližuje a myslia si, že sú stredom vesmíru.
Priateľu,
odbočil si od témy. Za tú istú vynaloženú námahu, menej zarobíš, ako v Česku. Nič viac.
Priateľu,
porovnávame mzdu za tú istú prácu v Česku a na Slovensku. A samozrejme jej dostupnosť. A tá je na Slovensku oveľa menšia. Ale hlavne, že sme sa osamostatnili. Bravo!
Priatelia,
každý z nás nesie svoj kríž. Niektorí, až veľmi ťažký. Pripútaní na lôžko, nevidomí, hluchonemí, vozíčkári, pacienti na dialýze, na onkológii. Nekričia, neobviňujú spoločnosť, nevinia iných za svoj osud. S pokorou prežívajú svoj údel, aby mohli kráčať ďalej. Na strane opačnej, spolitizovaní, ukričaní a exhibicionistickí predstavitelia homosexualizmu. Posilnení úspechom, keď pod hrubým nátlakom a manipuláciou, presadili odstránenie diagnózy homosexuality z diagnostického manuálu chorôb. Paradoxne, týmto diskriminujú svojich kolegov, ktorí chcú podstúpiť terapiu heterosexuálnej adaptácie, lebo v súčasnosti, v rámci zdravotníckych zariadení im nikto oficiálne takúto terapiu nemôže poskytnúť. Homosexuáli - kacíri, ktorí chcú počuť pravdu a majú záujem o pomoc, sú diskriminovaní homosexuálmi z oficiálnych miest. Samotná komunita homosexuálov má niekoľko protichodných názorových platforiem. Tak, ako inde asi platí, že najväčším nepriateľom homosexuálov, je zas len homosexuál.
Priateľu,
neoplývam síce materiálnymi statkami, ale humor "všeho druhu" považujem za poslednú baštu demokracie. Preto som citlivý na akékoľvek jeho "umravňovanie". Akurát mi vadí, že je ho akosi málo. Keď sme pri tých Slovákoch, je to asi naša povahová črta, že prežívame všetko akosi tragicky, smrteľne vážne. Preto mi je veľmi blízky český humor a české chápanie sveta a vďaka nemu prežívam.
Priatelia,
všetci lídri a obhajcovia homosexuálov, neviem či už nie homosexualizmu, si asi málo uvedomujú, že nesú zodpovednosť za ďaľší osud tejto komunity a preukazujú jej medvediu službu. Ak sa tento problém zideologizuje, postavia si proti sebe majoritnú spoločnosť. Prvé náznaky, sa už prejavujú. V niektorých zábavných televíznych a rozhlasových programoch nie je korektné uvádzať vtipy o "teplých". Nenápadne sa vkráda do spoločnosti tvorcov zábavy, autocenzúra. My starší vieme, ako autocenzúra fungovala v bývalom režime. Ale tu príbeh nekončí. Lídri homosexualizmu, budú žiadať zriadenie akejsi "Ligy proti predsudkom". Tá bude monitorovať prejavy, homofóbie a žiadať ich verejné odsúdenie. Vieme zo skúseností z minulosti, ako spoločnosť začne "zbožňovať" túto už privilegovanú komunitu. Takže spoluobčania z obce homosexuálnej, ste na najlepšej ceste, aby sme vás museli povinne mať radi. Ako kedysi milovaných boľševikov. Ich koniec tiež nedopadol nijak slávne.
Priateľu,
neviem či je to odvaha, alebo nezodpovednosť voči svojim deťom, ale čo už?. S holým zadkom, ale samostatní. Po ničom inom Slováci nikdy ani netúžili.
Priateľu,
horlivých, teoretikov, čo poznajú Československo iba z Wikipédie, nepresvedčíš.
Priateľu,
ty si nezažil Československo. Iba ten najväčší blbec a samozrejme nenažratí politici, môžu chcieť osamostatnenie, i za cenu zníženia životnej úrovne. Ten kto zažil Československo a objektívne zhodnotí plusy a mínusy, nemôže súhlasiť so samostatnosťou Slovenska. Toto si občania Československa uvedomovali, preto referendum politici nemohli pripustiť.
Priateľu,
tých stavbárov bolo viac ako 5 000 a veľmi ochotne sme tam pracovali. Dokonca robotníci z Pozemných stavieb BB, sa do Prahy prevážali na leteckej linke Sliač - Praha. Všeobecná úroveň starostlivosti o pracujúcich, jednanie na stavbách, kultúra, ubytovanie, elementárna slušnosť, to boli Čechy. To čo na Slovensku nevidíš dodnes. A platovo sme vždy na tom boli lepšie, ako keď sme pracovali na Slovensku. Priateľu, si absolutne mimo. Pozri sa na východné Slovensko. Veď to je slovenská sirota. Každý východniat ti povie, že do Prahy bolo bližšie, ako do Bratislavy. Ak by bolo referendum, Východ by volil na 99% federáciu. Zlaté Československo!
Priateľu,
mám podobnú skúsenosť s českými obchodnými partnermi z r. 1991. Bol som prekvapený ich opatrnosťou a neochotou. Dovtedy som žil v prevedčení, že Česi sú väčší zástancovia Československa, ako my. Vrcholom bola kampaň v Čechách, kde upozorňnovali Čechov chystajúcich sa na letnú dovolenku, aby boli pripravení na nie priateľskú náladu Slovákov. Moja rodina z Prahy, bola úplne vytešená, že absolvovali nákupy v našom meste bez toho, aby im niekto vynadal. Nikdy predtým by som neveril, že jestvuje český nacionalizmus. Arogantnosť a spupnosť politikov na oboch stranách vyústila odmietnutím referenda. Ani jeden politik nebol schopný osloviť občanov a vyburcovať ich, aby sa presadilo referendum. Každý z nich už kalkuloval, akýže válov sa mu ujde.
Priateľu,
žiadna všeslovanská vzájomnosť nejestvuje. Je to mýtus, z ktorého sa vyliečili ešte aj štúrovci. Pokiaľ ide o chápanie historických súvislostí, veľkou výhodou je osobná skúsenosť. Mám objektívne informácie "z prvej ruky", pretože tatko bol v lágri u Nemcov, dedko u Rusov, ako vojnoví zajatci. Netvrdil by som, že dnes je história upravovaná v neprospech tej či onej strany. Je odhaľované a sprístupnené to čo sme všetci vedeli, alebo tušili. Niekedy je veľmi ťažké uveriť čoho je schopný ľudský duch, v podmienkach tej-ktorej ideológie. Ak celé generácie žijú v zajatí ideológie, kde v mene blaha spoločnosti, nie je hriechom obetovať milióny jednotlivcov, tam je ťažké vystúpiť pred dav a povedať krutú pravdu: "Prepáčte, bol to veľký omyl". Všetko bolo podriadené tomuto veľkému omylu, všetci preň žili a umierali, tešili sa i smútili. A zrazu príde drzý historik a strhne to všetko pozlátko a ukáže že to bol krutý podvod na národoch v mene sofistikovanej ideológie. Je to ťažké.
Odporúčame