Priatelia,
kdeže boli takéto učiteľky za našich čias? Každý v triede bol zaľúbený do našej očarujúcej matikárky, v priliehavých, priesvitných, bielych háčkovaných letných šiat.
Priatelia,
kdeže boli takéto učiteľky za našich čias? Každý v triede bol zaľúbený do našej očarujúcej matikárky, v priliehavých, priesvitných, bielych háčkovaných letných šiat.
Priateľu,
bol som na vojne v Čechách v rokoch 1973-75 a veru prišli k nám chlapci zo slovenských kútov, ktorí zablúdili na prvej stanici, pretože šli prvýkrát v živote vlakom. Na vojne sme ich museli učiť základným hygienickým návykom.
Priateľu,
žijem v tomto prostredí 60 rokov a kritizujem kroky našich vlád, ktoré nám viac ublížili, ako pomohli. Nerobím si ilúzie o žiadnom národe, iba reflektujem na skreslené názory tých, ktorí poznajú južné reálie iba z letných dovoleniek.
Priateľu,
nuž neviem, či som čechoslovakista, ale za celých tých 40 rokov, čo som žil v tej vami nenávidenej federácii, som sa v Čechách nestretol s dákou nevraživosťou voči Slovákom. Je síce pravda, že keď je niekto blbec, či hlupák a náhodou mu to pripomenú v Čechách, zvalí to na český nacionalizmus.
Priateľu,
a kto akože zvíťazil? A tá "odmena" sa prečo netýka aj pre tých, čo nám ukradli Podkarpatskú Rus? Takže dvojaký meter?
Priateľu,
práve naopak, aj my sme jedným z nástupníckym štátom po ČSFR, takže tiež nesieme rovnaký podiel zodpovednosti, ako s Benešovými dekrétmi naložíme. Či ich budeme živiť podľa jestvujúcej vládnucej politickej garnitúry, či ich zrušíme v celom rozsahu, k čomu nás časom EÚ dokope. Je u slovenských politikov schizofrenické, ako na jednej strane sa úplne prestali hlásiť ku kontinuite k Československu, ktorého vznik nepokladajú uctiť ani štátnym sviatkom, na strane druhej sa tvrdošijne držia Benešových dekrétov. Pritom je všeobecne známe, že Beneš, v rámci svojej doktríny, by s najväčším potešením medzi maďarských a nemeckých kolaborantov zaradil aj väčšinu Slovákov a dokonca aj Čechov. Povojnové retribučné a revolučné súdy, vytvorené v hystérii Benešovskej doktríny napokon sú toho dôkazom.
Priateľu,
kto tu prišiel strašiť so samostatnou hviezdičkou v EÚ? Kto tu sníval o samostatnej zahraničnej politike, o samostatnej emisnej banke? Samozrejme, že aj na českej strane boli kruhy, ktoré snívali o budúcnosti bez Slovenska a títo uvítali tieto slovenské postoje. Aj v Quebecu, či Flámsku a Valónsku, viacmenej z folklóru akože rinčia zbraňami, ale už len z ekonomického hľadiska a hľadiska ľudských osudov nesiahnu k rozdeleniu. Napokon, žili sme v rámci federácie vo vlastnom štáte s vlastnou vládou a SNR. Rozbitie federácie bolo v prvom rade proti občanom. Vidieť to názorne ešte aj po rokoch. Rodinné, historické a ľudské väzby sa pretrhávajú. Naši študenti v Čechách, naši ľudia tam zamestnaní, akurát ako cudzinci. Rozbitím spoločného štátu sme prišli o významného partnera, ktorého kultúrny, spoločenský, technický a civilizačný vplyv na nás bol obohacujúci a v opačnom garde minimálny. Kultúra národa, sa totiž nedá vybudovať zo dňa na deň na zelenej lúke a bez kontinuity.
Priateľu,
sám si si čiastočne odpovedal. Súrodá menšina Slovákov utrpela trpáckym projektom inžinierov Husák-Okáli. Plán bol obsadiť južné územia Slovákmi z Maďarska. Verbovanie Slovákov v Maďarsku bolo založené na sľuboch o prideľovaní pôdy, majetku, proste klondajk. Samozrejme že to oslovilo sociálne najnižšie vrstvy. Vidina vyspelejšieho Československa zlákala aj Maďarov, čo nevedeli ani ceknúť po slovensky, ale napochytro vyhrabali rodné listy slovenských predkov. Takto prišlo na Slovensko to najslabšie ohnivko zo slovenskej menšiny. Oni, čo mali národne prevychovať Maďarov na Slovensku, sa stali obeťou asimilácie, pretože intelektuálne jadro zostalo v Maďarsku. Naviac, kto pozná situáciu na južnom Slovensku, ani slovenské základné školy nemali potenciál viesť žiakov k slovenskému národnému povedomiu. Ako aj, keď 80 % učiteľov bolo maďarského pôvodu, slovensky hovoriacich. Slovenská vrstva intelektuálov, národne uvedomelá totiž emigrovala po vojne do cudziny, pred boľševikmi.
Priateľu,
napriek iredente sme si ale Československo zachovali. Vidina nových válovov našich politikov na oboch stranách Moravy a ignorácia vôle ľudu - referenda, bolo úspešnejšie, ako iredenta. My síce netrpíme iredentou, ale naše vlastenectvo končí pritom, že ani nevieme kedy vznikla ČSR, ktorá Slovákov zachránila pred zánikom.
Priateľu,
akých to kolaborantov máš na mysli? Snáď nie aj sovietskych súdruhov? Alebo celú Európu, vrátane židovských a nežidovských bánk vo Śvajčiarsku, v GB a v USA? Nechci sa tváriť, že o tom nevieš. Beneš, ako zradca, čo porušil prísahu československým občanom a zbabelo ušiel a nechal napospas osudu republiku, mal byť odsúdený a popravený. Namiesto toho liečil svoje komplexy štvaním českého obyvateľstva proti Nemcom, z tepla svojej rezidencie, cez britský rozhlas. Jeho dekréty, sú oneskoreným revanšom Nemcom a Maďarom, ako kompenzáciou vlastného zlyhania.
Priateľu,
možno že to Maďari s tým vlastenectvom niekedy preháňajú, ale určite ich politici nedopustia rozbitie svojho štátu, ako to učinili politici slovenskí, pri demontáži ČSFR, bez referenda.
Priateľu,
k prelomeniu Benešových dekrétov došlo: Reštitúcia majetku Miloša Havla, Schwarzwnberga, Huga Salmu, Lobkowitz, Colloredo-Mansfeld, Kinský, Walderode. No a posledný klinec do rakvy, Benešovým dekrétom prinesie cirkevná reštitúcia.
Slováci sa pri odsune Maďarov zachovali rovnako povýšenecky, dobyvateľsky, ako Maďari, po Viedenskej arbitráži. Je ale tiež nutné spomenúť, že veľa Slovákov sa vrátilo späť, keď nechceli svoje šťastie vybudovať na nešťastí iných.
Slováci výmenou obyvateľstva zničili životaschopnú a národne uvedomelú slovenskú menšinu v Maďarsku. Napokon podobne prispeli aj k rozbitiu ČSFR. V tom sme lepší ako Maďari, ktorým sa to nikdy nepodarilo.
Priatelia,
Benešove dekréty sú už v Čechách dávno niekoľkokrát prelomené.
Diskutéri si dosť často pletú výmenu obyvateľstva, medzi Československom a Maďarskom s násilným odsunom Maďarov r. 1946 podľa Benešových dekrétov a ich následné deportovanie do oblastí vyprázdnených sudetskými Nemcami. Majetky a domy po odsunutých Maďaroch na Slovensku prideľovali komisie, v ktorých mali výrazné zastúpenie komunisti. Pri zmiešaných manželstvách bolo možné žiadať o výnimku, avšak za podpis členstva v KSČ. Nemusím zdôrazňovať, že noví "kolonisti" (dobové označenie prindišov) boli často šopoví partizáni, čo utekali z Horniakov, kde mali za sebou udavačskú minulosť. Maďarskí domáci obyvatelia dodnes rozlišujú medzi slušnými Slovákmi, ktorí si majetky riadne kúpili a medzi tými, čo majetky dostali z titulu politického rozhodnutia, úplne zadarmo.
Priateľu,
prestaň sa tu naparovať a vhrážať, ty a tebe podobní súdruhovia, nás môžete akurát výdatne vyfajčiť!
Priateľu,
v prvom rade som slobodný občan, odvádzam dane a hoc´bezvýznamná nula, kráľovsky platím v príspevku spomínaných šaškov. Za nickom používam mailovú adresu s mojím menom. Ak máš záujem aj so svojím kamarátom nadporučíkom, môžete ma navštíviť. Možno to bude ten istý pán, čo za socíku.
pokračovanie:
Harabin: To nebola bacharka, ale tá pichhula z baru od Ladina, akurát sme ti ju obliekli do mundúru. He-he-he.
Sadiki: Bola rajcovná. Ty... a keby som akože ešte... no, že by prišla...
Harabin: No problem. Stačí, keď mi deň predtým pošleš SMS-ku.
Sadiki: Ty a ten kapor, čo si mi sľúbil, že ho spolu budeme už na Vianoce jesť je ešte v rybníku?
Harabin: Kapor je už vo vani, stromček s darčekmi na ceste. Ježiško ťa vyslyšal, môžeš sa začať učiť koledy. Počuj starý, musím končiť, volá mi Robi. V poslednom čase mi pripadá, ako by žiarlil. Je ešte mladý. Takých premiérov tu už bolo, ale Harabin je len jeden. Tak sa maj.
Priatelia,
prepis posledného tel. rozhovoru.
Sadiki: Ty si fakt dobrý. 150 000? Keby sme sa nepoznali, začal by som sa ťa báť. Už vidím Čižmára, ako si škrabe fúzy. Počuj, nebude zase malér, ak sa nám napichnú na tento hovor?
Harabin: Čo si pako? Veď preto som ti včera poslal nový mobil so šifrovaním hovorov. Taký istý používa aj Obama. O Čižnára nemaj strach. Nechám ho týždeň podusiť, potom zavolám Robimu, nech mu uvolní kravatu, aby nám neskolaboval. Ináč fasa chlap, len strašný posero.
Sadiki: Ty, ale na tej fotografii v Pravde vypadáš, ako ten škaredý trpaslík zo Snehulienky.
Harabin: Nie je dôležité že je škaredý, dôležité je, že iba tento najškaredší sa dostal Snehulienke do nohavičiek. He-he-he.
Sadiki: Keď sme pritom, tú bacharku, čo si mi minule poslal, tak to bolo nádherné telo. Neni jej škoda za bacharku?
Priatelia,
pre mňa, za mňa, nech si Nicholson telefonuje aj s Marťanmi, napokon ide aj tak iba o cielené odpútavacie akcie vlády.
Mne ako občanovi hlavne prekáža, že nami volení politici, bez rozdielu zafarbenia sa bratríčkujú s kmotrami z podsvetia. Že mafiáni držia za gule nielen politikov, ale aj políciu, justíciu, prokuratúru. Viď masové predvianočné prepúšťanie gangstrov, cez tzv. procesné chyby.
Priatelia,
iba pre predstavu nás laikov, aké boli kritériá, keď Grécko skončilo na 54. mieste. To by nás mohlo tešiť, akurát, že ich mzdy a dôchodky sú temer dvojnásobné, ako naše. To nám zabudli vysvetliť.
Priatelia,
tiež zbožňujem, ak sa kadejakí pochybní, dobre platení aktivisti, montujú do výsostne vnútorných vecí tejto krajiny. Kolega "Sherchan", to napokon trefne pomenoval.
Odporúčame