A ktorýže, ponížene prosím, z tých dvoch, je pani prezidentka?
A ktorýže, ponížene prosím, z tých dvoch, je pani prezidentka?
Nuž bude veru dlhá zima, hovorí legenda o medveďovi zo ZOO v Budapešti.
Pani Patakyová tiež v polovici zimy vyliezla zo svojho brlohu, niečo zamrmlala, obrátila sa opäť zaliezla.
Tie "desiatky inšpektorov práce" sú paraziti spoločnosti. Ako za socializmu, tak i teraz. Sú zvyknutí správať sa spupne a arogantne, zastrašovať a rozdávať pokuty. Profitovali z kontrol v obchodných reťazcoch, ale odtiaľ ich rýchlo vypoklonkovali dobre zaplatení právnici. A tak presedlali na drobných živnostníkov.
Mal som tú česť uvítať ich na stavbe. Prišli pekne vyfintení v novučičkých prilbách. Boli traja. Jeden sa bavil so mnou a tí ďalší dvaja sa už hotovali, že idú na lešenie. Tak som ich všetkých troch zhaltoval. A začal som od nich pýtať služobné preukazy, poverenie od ich nadriadeného na kontrolu staveniska, telefónne číslo na ich nadriadeného, aby som si overil ich totožnosť, pretože svet je plný podvodníkov. Úctivo som ich požiadal o certifikát výrobcu, na ich nádherné vyleštené prilby. Tak to už boli dožerava vytočení. Na to som ich poprosil, aby sa podrobili spolu so mnou, dychovej skúške.
Surovo odvetili, že idú pre policajtov a že si na mňa posvietia.
Čakám dva roky.
Nádherná, príťažlivá, decentná žena, sťa obrázok... Povedal by na prvý pohľad básnik, sochár, maliar.
A slovenský dôchodca, čo o živote s nimi, v tomto regióne vie svoje(?):
"Krásne, pekné, i tie ostatné, drvivá ich väčšina; panovačné, povýšenecké, kruté, nezávislé. Zbožňujú manželov "pod papučou", submisívnych, neodporujúcich. Tak si predstavuje "nežné pohlavie" ideálne manželstvo. V opačnom prípade sme tyrani, despotovia, násilníci.
Napokon, takto sa to roky prezentuje skryte, či otvorene v celej spoločnosti a kultúre."
"Čo je toto za štát? Čo je to za bordel?" Zreval by major Terazky.
Žiadna centrálna evidencia otestovaných občanov, žiadne zabezpečenie osobných údajov, žiadne jednotné schválené tlačivá na certifikát.
Obaja ministri, minister vnútra aj minister obrany zlyhali na celej čiare. Ohrozili životy ľudí, vniesli do spoločnosti všeobecný chaos. A učinili tak v čase núdzového stavu. Mali by byť okamžite odvolaní a aspoň symbolicky "postavení k múru", samozrejme, vedno s premiérom.
Žiadne intrigy. Je to bežný jav v každej oblasti, bez ohľadu na rasu, či národ. Proste, ako vravia Maďari, silnejší pes J.B..
Ale niekedy sú si na vine aj tí menší, či slabší, pokiaľ ide aj o národy, keď v snahe zapáčiť sa, samy sa pasujú do roly menejcenných. Nádherne sme to predviedli, keď sme odhlasovali nulovú toleranciu alkoholu v krvi. Takto dobrovoľne robíme zo seba "untermenšov".
Mimochodom, ešte aj piloti dopravných lietadiel majú limit 0,2 promile alkoholu v krvi. Dokonca majú tam klauzulu, že ani národné parlamenty (tie horlivejšie), nemôžu ísť pod tento stanovený limit.
Až na niekoľkých slovutných žurnalistov na slovenskom novinárskom nebi, sa pandémia podpriemernosti zahniezdila aj v našej siedmej veľmoci.
Možno je to tým, napokon, tak ako vždy, že je potrebné dať priestor aj tým menej talentovaným, ale so správnym (rozumej, dobou vyžadovaným) horlivým politickým názorom a postojom. Za mojich čias to bol robotnícky pôvod, členstvo v strane a dáky partizán v rodine, hoc´ i len šopový.
Bohužiaľ, všetky vlády od prevratu iba sľubovali podporu pre rozvoj rodinných fariem. Ale "skutek - utek"!
Vždy zalobuje veľkostatkárska družstevná mafia, pretože v hre sú obrovské peniaze z EÚ.
Držím palce všetkým nadšencom so "sedliackou krvou"!
Ľudia všeobecne, v produktívnom veku, nesú na svojich bedrách ekonomické bremeno a "živia" všetkých ostatných.
Ako dôchodca som im povďačný a milerád im umožním, aby mohli byť očkovaní prednostne. A hlavne mladé mamičky.
Každý dôchodca by mal mať právo, aby svoj prednostný nárok na očkovanie mohol ponúknuť mladšiemu.
Ja som ho dal Cibulkovej.
Úprimne som sa tešil, novému chápaniu politickej kultúry, ktoré nám deklarovali pred voľbami, aj tesne po nich politici dnešnej vládnej koalície. Často sa spomínali spoločné nedeľné obedy vládnej koalície, na ktoré mali byť pravidelne zvaní aj politici z opozície.
Vzdať hold politickému rivalovi, bol vždy u víťaza, prejav veľkorysosti a noblesy jeho ducha.
Ak by pán minister vnútra vyvesil čiernu vlajku, na znak pocty nebohému policajnému prezidentovi, nenašiel by sa na Slovensku občan, ktorý by s týmto ľudským gestom nesúhlasil.
Bohužiaľ, pán Mikulec premárnil túto príležitosť, upokojiť už beztak ťažko politicky a pandemicky stresovanú verejnosť.
Takže, klasik bude mať asi pravdu, keď tvrdí, že noblesa ducha musí byť vrodená.
Vyjadrenie Naďa je potrebné brať s veľkou rezervou.
Pre dnešnú generáciu, ktorá nezažila hviezdnu dobu súdruhov a boľševikov, môže byť minister Naď typickým príkladom uvedomelého súdruha politruka, ktorý sa na politických armádnych školeniach nabifľoval pár fráz, ktoré potom s obmenou používa vo svojej, slušne povedané, jednoduchej rétorike. Jeho snaha, pôsobiť vojensky rázne a stroho, vyznie v konečnom dôsledku spupne a arogantne.
Hašek vo svojom Švejkovi, podobné čudo nazýva dôstojníckym embryom.
Bez ohľadu nato, ako dopadne vyšetrovanie tragickej smrti pána Lučanského, je najvyšší čas, aby sa zmenili podmienky vo vyšetrovacej väzbe, pre občanov obvinených, či podozrivých zo spáchania trestného činu.
Politici, rôzni aktivisti, sa tu radi oháňajú normami a predpismi EÚ, no na druhej strane sa tu sústavne porušuje právo občana na dodržiavanie jeho prezumcie neviny. V tejto oblasti, sa odrazu nenájde nik, kto by poukázal na tento hrubý nedostatok, týkajúci sa dodržiavania základných ľudských práv. Nikto, kto by presadzoval zavedenie modelu, napr. nemeckého, či švédskeho.
Poslanci, ako aj pani ombudsmanka, na túto problematiku zvysoka kašlú. Pritom by ich stačilo zatvoriť na jeden deň a noc do vyšetrovacej cely, aby formou zážitkovej exkurzie pochopili, aký je to pocit, byť zatvorený v cele, bez možnosti prístupu komunikovať s okolitým svetom, ako aj so svojím obhajcom.
A za tento neľudský stav na Slovensku, naozaj nemôžu bruselskí úradníci.
Bohužiaľ, elektrifikácia, alebo elektromo(de)bilita, sa zmenila na ideológiu a diktatúru.
Politici a ich oligarchovia zavetrili nekonečný biznis s prerozdeľovaním peňazí daňových poplatníkov. V tejto kampani sú už naliate toľké peniaze, že sa už nedá cúvnuť.
Svoju významnú úlohu zohrala aj Siedma veľmoc, keď jej horliví novinári, nedali možnosť vypočuť si odborníkov priamo od fachu.
Tu, Ti slávnostne sľubujem, že ak v piatok zhrabnem Eurojackpot, ten kaštieľ kúpim, dám ho opraviť a ty s celou svojou rodinou tam budeš pečený-varený, po celý rok. Ba čo viac, ponúkam ti platené miesto správcu a kastelána, ako aj sprievodcu kaštieľom. Verím Ti, že potom sa už nikdy nestane, že dáky návštevník bude pri bráne márne vyzváňať v nádeji, že bude vypočutý. Pekné Vianoce!
Andrejčák nemusí opľuvať socialistický režim.
Spravili to zaňho samotní boľševickí súdruhovia.
Režim, kde ideologické táraniny, požehnané "vedeckým komunizmom", vládli nad prirodzeným technickým pokrokom, nemohol ani inak dopadnúť.
Otázka je, prečo zodpovední aktéri neboli po zásluhe potrestaní a posadení do väzenia?
Takéto články, páni novinári, si strčte niekam.
Čo tu strašíte políciou, pokutami a kadejakými zákazmi?
Za celý tento pandemický rok, som nenarazil na policajta, ktorý by "nemal nič na práci", iba sliediť po ľuďoch, ktorí z rôznych dôvodov porušujú protipandemické zákazy a príkazy, (s pochybnou, nezrozumiteľnou právnou účinnosťou), pre istotu vládou zmenených aspoň raz denne.
Policajti, práve naopak, pretože sú prví "na rane" v kontakte s občanmi, veľmi rýchlo rozpoznajúc momentálnu napätú náladu obyvateľstva, volia zmierlivý a nekonfrontačný prístup.
Apropos; nevďačná práca. Klobúk dolu, páni policajti!
Bolo by vhodné a prínosné, keby sa vyjadril niekto, kto pozná pomery, za akých prebieha vyšetrovacia väzba, aj kolúzna, v iných krajinách EÚ.
Nechce sa mi veriť, že náš občan akokoľvek podozrivý z nenásilného trestného činu, má prísnejší režim, ako už právoplatne odsúdený. Nehovoriac o tom, že sa podozrenie nemusí dokázať.
Niekoľko týždňový, ba niekoľko mesačný pobyt v takej "kobke" zamáva aj s tým najsilnejším jedincom.
Preto by ma zaujímalo, či rovnaké podmienky a pomery vyšetrovacej väzby panujú napr. v takom Nemecku.
Pán Naď sa nesmie čudovať nenávistným príspevkom.
Tento človek je prototypom hrubého, surového hulváta. Jeho útočný a nadutý slovný prejav každého vopred varuje a zastrašuje, že akákoľvek námietka, či nesúhlas bude zmetený spolu s oponentom.
Neviem si celkom dobre predstaviť pána Naďa, ako majstra, či vedúceho vo výrobe, kde by denne mal riešiť tucty prevádzkových, pracovných, personálnych problémov, nenasrdiť pritom zamestnancov a zachovať akú - takú pracovnú pohodu.
Ale viem si celkom dobre predstaviť, ako by sa mu pohrali s ušami drevorubači v krčme, kdesi na Horehroní, keby si na nich otvoril svoju arogantnú hubu (prepáčte, ústa).
Možno, že krivdíme predsedovi parlamentu.
Je to rodený džentlmen a určite spolu s Vilom Rozborilom už pracujú na dokrútkach, ktoré vyústia v štedrovečernú veľkú šou, na umelo zasneženom nádvorí nemocnice Sv. Michala.
Tu v atmosfére veľkolepej vianočnej výzdoby, prihrmí Boris Kollár na alegorickom santaklausovom ratraku v kostýme Ježiška a verejne, v priamom prenose, sa ospravedlní všetkým sestričkám, ktoré v papalášskom amoku dourážal a ponižoval.
Súčasťou bude aj ceremoniál odovzdania tučného šeku dotknutým sestričkám s patričným vybozkávaním.
Sestričkám s atraktívnejším vzhľadom, ponúkne nezáväznú svadobnú cestu okolo sveta, vrátane bezplatného testu prípadného otcovstva.
Samozrejme, všetko scenáristicky profesionálne podané v duchu "Boris Kollár - spasiteľ všetkých slovenských, maďarských, rómskych, rusínskych žien a ich ženských odnoží", tak, aby každé oko slovenských diev a žien zvlhlo.
A nielen to oko.
"Praha" sa podieľala na industrializácii východného Slovenska. Českí odborníci a inžinieri, aj s rodinami, na rozdiel od tých bratislavských, dokázali zanechať svoje teplé miestečka a ísť do šírej pustatiny, bez infraštruktúry, budovať všetko od piky.
Preto Praha bola vždy ku Košiciam politicky a hospodársky bližšie, ako Bratislava.
Bohužiaľ, Bratislava ani po osamostatnení, nedokázala nájsť cestu k východnému regiónu.
Vidno to aj na "usilovnosti" Bratislavy diaľnične prepojiť hlavnú metropolu s Východom.
Napokon, ani to metro, ktoré Praha Bratislave "upierala", nedokázali domáci ani len projekčne dotiahnuť do konca, nieto ešte realizovať.