Máš pravdu. Tí mladí sa nevedia zabávať, ako za našich zlatých čias.
To bola zábava, to bolo veselosti. Všetci sme o takomto čase už nacvičovali ruské častušky, recitovali oslavné básne na súdruha, učiteľa všetkých národov, svätého Voloďu Lenina. Tancovalo sa pod jolkou. Veď prečo aj nie, blížil sa sviatok VOSR, 7. november!
Potom prišiel pokrokový ruský Dedo mráz, aby ideologicky vytlačil reakcionára, Svätého Mikuláša.
Ani dnes neviem potlačiť dojatie:
"Vždy, keď 7. november ukazuje kalendár, ľuďom v srdci teplo je, sťaby vracala sa jar."
A malo to aj sexuálno-osvetový význam.
V prítmí zákulisia, som ako deväťročný, ešte ako iskrička, pod dojmom zvukov Internacionály, nevdojak, len tak, vkĺzol rukou do nohavičiek iskričke Mariky. Bolo nám obom fajn a nedbali by sme, keby tú Internacionálu, opakovali aj desaťkrát.
Tak veru, zlatí boľševici!