Nuž,
akáže súdržnosť?
Sú tu dve EÚ. Ekonomická a mocenská (NATO).
V oboch ťahajú za kratší koniec členské štáty z bývalého Ostbloku. Stačí si zobrať výšku poľnohospodárskych dotácií, ktorá je na Západe EÚ dvojnásobná, ako na Východe EÚ. Ako sa potom môže hovoriť o rovnocennom konkurenčnom prostredí?
A tak je to aj pri sankciách voči Rusku. Jestvuje oficiálna doktrína, ktorú musí Východ EÚ striktne dodržiavať a neoficiálna, kde Západ EÚ sleduje svoje "národné" (bokovky) obchodné záujmy (Spoločný podnik Nord Stream, Gazpromu, E.ON, BASF, holandská Gasunie. Predsedom dozornej rady je bývalý nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder, ako aj vo firme Rosnefť.)
Zvláštna kapitola sú "spanilé jazdy" Francúzska, Talianska, GB do Lýbie, ktoré nepovažovali konzultovať s Východom EÚ. Dôsledky celej vojnovej operácie vyústili do migračnej krízy, kde sa už odrazu žiada, pod hrozbou sankcií, aby bol Východ EÚ odrazu solidárny.
Východ EÚ musí byť dôraznejší a mal by sa zomknúť okolo V4.