V nedeľu večer ruské jednotky zaútočili na energetické zariadenie v Korjukivskom okrese Černihivskej oblasti, čím nechali 55 000 odberateľov bez elektriny.
Zdroj : ČernihivOblenergo
„O 19:00 rašisti zaútočili na energetické zariadenie v okrese Korjukiv.“
Škody sú veľmi značné. Takmer 55-tisíc odberateľov je bez elektriny.“
V správe sa uvádza, že hneď ako to bezpečnostná situácia dovolí, energetickí pracovníci začnú s núdzovými obnovovacími prácami.
Pavol Gašpar zároveň rozprával aj o tom, že má veľmi dobrý až nadštandardný vzťah s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer). Gašpar sa o ňom agresívne vyjadroval na videozáznamoch z poľovníckej chaty v Čifároch z leta 2021.
Keď Robert Kaliňák odišiel z chaty, Pavol Gašpar o ňom spustil v spoločnosti Bödöra a advokáta Mareka Paru: „K…t, takto by som ho tu normálne zapichol v sekunde k….a. Je.ák sk…ený.“
„Tu bude vyprávať, že kto rodina. K…t, by som mu pichol tú vidličku do čela,“ hovoril Pavol Gašpar.
Gašpar v nedeľu tvrdil, že si tieto veci vyriešili už v čase, keď nahrávky vznikli. Kaliňáka považuje za profesionála na svojom mieste.
Cez týždeň sa aj Kaliňák zastal Pavla Gašpara. Povedal, že za ním stojí a že „odvádza výbornú prácu“.
Nehodu spomínal ako škodovú udalosť, čo nesedí, pretože podľa Sme len na jeho aute vznikla škoda 12 400 eur. Na druhom aute podľa informácií Denníka N presahuje škoda takisto 10-tisíc eur. Škodovou udalosťou môže byť havária, pri ktorej škoda nepresiahne 3990 eur.
Nitrianska polícia navyše po nehode informovala o „ľahkom zranení maloletej osoby, ktorú jednorazovo ošetrili v nemocnici“. Tento status neskôr polícia zmazala, rovnako ako ďalší príspevok, v ktorom vyzývali svedkov, aby sa ozvali. Vysvetlila to množstvom nevhodných a nenávistných komentárov, ktoré sa objavili pod statusmi.
Pavol Gašpar tvrdí aj to, že sa na mieste nehody nerozprával s nitrianskym policajným riaditeľom Branislavom Hajnovičom, ani mu netelefonoval, ako tvrdí SaS. Riaditeľ SIS povedal, že Hajnovič prišiel na miesto asi 2,5 hodiny po nehode, čo sa nezhoduje s tvrdením svedkov. Podľa nich tam policajný riaditeľ prišiel okolo deviatej ráno, teda zhruba hodinu po nehode.
Gašpar priznal podiely v spoločnosti WWA, na ktorú je písané auto, ale českú firmu Colbey Company vo verejne dostupnom majetkovom priznaní neuviedol. Keď nastupoval do verejných funkcií, vlastnil 90 percent jej akcií. Hoci podľa Evidencie skutočných majiteľov je stále ich vlastníkom, riaditeľ SIS predložil nedávno na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií potvrdenie, že sa akcií vzdal.Finančný úrad v Prahe začal voči Colbey Company konanie, pretože nezverejňuje účtovné závierky. Spoločnosť zákon porušovala aj v čase, keď ju vlastnil Pavol Gašpar.
Riaditeľ SIS hovorí, že fotografia z nehody bola zverejnená tisíckrát a vraj na nej vidieť, že na prednej časti auta nemá jediný škrabanec. „Logicky po položení si otázky, kto do koho nabúral, sa po pozretí tejto fotky vie, kto nabúral do mňa,“ dodal Gašpar.
Podpredsedu parlamentu Tibor Gašpar syna Pavla obhajuje. Tvrdí, že prečo by mal mať obmedzené pôsobenie verejnej funkcie kvôli tomu, že jeho otec je v politike. „Už je dosť obmedzený v súkromnom živote, lebo sa mu venujú červené denníčky,“ povedal.
Dodal, že doteraz pri nehode jeho syna nie je určené zavinenie a lepšie vybavený Superb je drahší ako športové auto, ktoré jeho syn riadil. Tvrdí, že išlo o škodovú udalosť, mohlo sa to vyriešiť na mieste a aktuálne sa pri vyšetrovaní robí znalecký posudok. (stvr)
Tibor Gašpar (Smer) kritizuje Alojza Hlinu (SaS) za to, že jeho syna a šéfa SIS Pavla Gašpara nazval hlupákom na proteste za jeho odvolanie. Gašpar Hlinovi v STVR povedal, že neskončil vysokú školu, že prezliekol sedem politických kabátov, bil sa v parlamente a nič podstatné podľa neho v pléne nehovorí.
„Keby sa do mojich dcér niekto navážal, tak sa ich zastávam, ale ja som z nich neurobil šéfov SIS,“ reagoval Hlina. Pavol Gašpar podľa neho musí vysvetľovať majetkové pomery, zvesovanie vlajok či svoje tetovania.
Pýta sa, či by bolo v poriadku, keby mal policajt vytetovaného napríklad Mikuláša Černáka. „Váš syn by radšej urezával výfuky a preháňal sa po Nitre, teraz musíte zniesť, že tá nominácia bola zlá,“ povedal Hlina.
Opozičný poslanec sa pýta, čo majú na premiéra a prezidenta, keď sa Pavla Gašpara zastávajú a držia ho vo funkcii. „Nahrali ste si Fica v Kľúčiku, ako tam s niekým spal či nespal?“ hovoril Hlina bez toho, aby uviedol, či má na to dôkazy.
18. októbra protestovalo v Spojených štátoch viac ako sedem miliónov ľudí proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi pod heslom „Žiadni králi“. Hlavným sloganom protestu bolo „V USA nie sú žiadni králi a moc patrí ľudu“.
Putin je ko*ot
V Doneckej oblasti zomrela žena v dôsledku ruského ostreľovania
V obci Hannivka v Pokrovskom okrese v Doneckej oblasti zahynul v dôsledku ruského ostreľovania miestna obyvateľka.
Zdroj : Hlavné riaditeľstvo Štátnej záchrannej služby Ukrajiny v Doneckej oblasti
Ruský dron zasiahol súkromnú obytnú budovu, ktorá bola úplne zničená. Pod troskami uviazla žena. Kvôli neustálemu nebezpečenstvu a aktivite nepriateľských dronov museli záchranári niekoľkokrát prerušiť svoju prácu.
Po skončení operácie záchranári vytiahli telo zosnulej spod trosiek.
V Orenburskej oblasti Ruskej federácie bol ohlásený útok dronom na plynárenský závod.
Guvernér Orenburskej oblasti Ruska Jevgenij Solncev oznámil útok dronov na plynárenský závod, ktorý mal za následok požiar v jednej z dielní.
Zdroj : Solncev na sociálnych médiách
„Bezpilotné lietadlá sa pokúsili zaútočiť na ďalší priemyselný objekt v regióne. Infraštruktúra plynárne bola čiastočne poškodená.“Podľa ruského guvernéra spôsobil útok bezpilotného lietadla požiar v jednej z dielní.
Počas stretnutia s ukrajinskou delegáciou požadoval osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff, aby ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil ústupky Rusku ohľadom územia Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Informoval o tom denník The Washington Post s odvolaním sa na svoje zdroje
Pán Witkoff na stretnutí ukrajinskej a americkej delegácie zdôraznil, že obyvateľstvo Doneckej ľudovej republiky hovorí predovšetkým po rusky, informovali zdroje publikácie.
Plešatý KGB-ák už nechce celú Ukrajinu
WP: Putin v rozhovore s Trumpom požadoval plnú kontrolu nad DĽR
Ruský prezident Vladimir Putin počas rozhovoru s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vyhlásil, že na ukončenie konfliktu musí byť územie Doneckej ľudovej republiky (DĽR) plne pod kontrolou ruskej armády. Informoval o tom denník The Washington Post (WP) s odvolaním sa na zdroje.
Podľa zdrojov novín je Vladimir Putin pripravený vzdať sa území v Záporožskej a Chersonskej oblasti výmenou za plnú kontrolu nad DĽR. Niekoľko predstaviteľov administratívy amerického prezidenta označilo zmenu postoja ruského prezidenta za pokrok.
Zdroje WP tiež informovali o stretnutí medzi osobitným vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom a ukrajinskou delegáciou 17. októbra. Podľa nich pán Witkoff „tlačil“ na ukrajinských predstaviteľov, aby súhlasili s odovzdaním časti DĽR kontrolovanej Kyjevom Rusku.
„Ak bude Západ naďalej podporovať Ukrajinu, vojna by mohla pokračovať s obrovskými stratami a Rusko bude pomaly získavať územia.“
Ale schopnosť Ruska pokračovať vo vojne súčasným tempom sa môže tiež blížiť ku koncu. A ak Putin bude trvať na pokračovaní vojny, riskuje ešte viac. Po troch rokoch neúspešných útočných operácií môže byť náhly kolaps pravdepodobnejší pre ruskú vojenskú ekonomiku ako pre obranné línie Ukrajiny.“
„Náš metaodhad ukazuje, že od začiatku rozsiahlej invázie do januára tohto roku dosiahli ruské straty 640 000 až 877 000 vojakov, z ktorých 137 000 až 228 000 zomrelo. Do 13. októbra sa tieto čísla zvýšili takmer o 60 % na 984 000 až 1 438 000 obetí, vrátane 190 000 až 480 000 mŕtvych,“ píše sa v publikácii.
„Podľa našich hrubých odhadov je počet vojakov zabitých vo vojne 0,5 – 1,2 % z predvojnového počtu mužov mladších ako 60 rokov v Rusku v porovnaní s 0,6 – 1,3 % na Ukrajine, na základe údajov o mŕtvych a nezvestných na webovej stránke UAlosses,“ uvádza sa v texte.
Podľa publikácie je náhly prelom ukrajinských obranných línií nepravdepodobný, pretože „neustály dohľad dronmi v kombinácii s presnými zbraňami s dlhým doletom robí koncentráciu vojsk v blízkosti frontu samovražednou.“ Zároveň sú možné postupné úspechy – aj keď za obrovskú cenu – vyslaním malých skupín bojovníkov do „zóny smrti“, aby obsadili predné pozície.
The Economist: Pri súčasnom tempe by Rusku trvalo 108 rokov, kým úplne obsadí Ukrajinu
Podľa výpočtov britského denníka The Economist, ak bude súčasné tempo ruskej ofenzívy pokračovať, agresorská krajina by mohla do júna 2030 úplne obsadiť Luhanskú, Doneckú, Chersonskú a Záporožskú oblasť Ukrajiny a dobytie celej Ukrajiny by trvalo ďalších 103 rokov.
„Od stabilizácie frontovej línie po skončení prvej ukrajinskej protiofenzívy v októbri 2022 sa prakticky nezmenila. Ani jedno väčšie mesto nezmenilo majiteľa.“
Tempom uplynulých 30 dní bude dobytie zvyškov štyroch regiónov, ktoré si už Putin nárokoval – Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti – trvať do júna 2030. Rusku bude trvať ďalších 103 rokov, kým obsadí celú Ukrajinu.
Podľa výpočtov publikácie od mája tohto roku, keď Rusko spustilo rozsiahlu ofenzívu na fronte, dobylo iba 0,4 % ukrajinského územia a nedosiahlo žiadne vážne ciele.
Ako sa uvádza v článku, Rusko platí obrovskú cenu za minimálne zisky na bojisku.
Podľa informácií portálu Euronews a agentúry Reuters Rakúsko balík najskôr nepodporilo, pretože žiadalo o rozmrazenie aktív ruskej spoločnosti Rasperia Trading, aby mohla zaplatiť odškodné vo výške 2,1 miliardy eur rakúskej banke Raiffeisen Bank International po prehratom súdnom procese v Moskve zo začiatku tohto roka.
Proti 19. sankčnému balíku sa na úrovni stálych predstaviteľov postavilo aj Slovensko. Euronews dáva stredajší postoj SR do súvisu s telefonátom premiéra Roberta Fica s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, o ktorom šéf slovenskej vlády informoval v stredu popoludní.
„Opakovane som Antóniovi Costovi pripomenul, že nemám záujem zaoberať sa sankčnými balíkmi proti Rusku, kým nebudem vidieť v záveroch summitu ER politické pokyny pre Európsku komisiu, ako sa vysporiadať s krízou automobilového priemyslu a vysokými cenami energií, kvôli ktorým sa európska ekonomika stáva absolútne nekonkurencieschopná,“ spresnil premiér.
Rakúsko napokon podporí 19. balík európskych sankcií proti Rusku
Rakúsko napokon na nadchádzajúcom samite podporí 19. balík európskych sankcií proti Rusku.
Podľa informácií portálu Euronews Rakúsko spoločne so Slovenskom v stredu na úrovni stálych predstaviteľov členských štátov balík zablokovali.
Ministri zahraničných vecí štátov EÚ sa v pondelok stretnú v Luxemburgu, aby sfinalizovali podobu 19. balíka sankcií proti Rusku. Ten sa zameriava na ruský skvapalnený zemný plyn, ropnú infraštruktúru, takzvanú tieňovú flotilu tankerov a kryptomenové platformy, ako aj na pohyb ruských diplomatov v rámci EÚ.
Návrh na schválenie potrebuje jednohlasnú podporu všetkých 27 členských štátov.
„Rakúsko podporuje pokračujúci tlak na Rusko a v pondelok schváli 19. balík sankcií,“ napísalo vo vyhlásení rakúske ministerstvo zahraničných vecí.
Čítal si článok?Je o vodnom póle.
https://x.com/sikorskiradek/status/197926481…
Poľský premiér Donald Tusk sa k rozhodnutiu vyjadril priaznivo a nemecký minister zahraničných vecí uviedol, že Berlín rozhodnutie súdu v Poľsku rešpektuje.
Najvyšší súd Talianska zrušil rozhodnutie o vydaní Ukrajinca Sergeja Kuznecova do Nemecka, ktorý je tiež obvinený z účasti na sabotáži ruského plynovodu Nord Stream.
Odporúčame