USA schválili vojenský rozpočet vo výške 925 miliárd dolárov, z čoho 500 miliónov pôjde na pomoc Ukrajine.
Americký Senát schválil návrh zákona o vojenských výdavkoch vo výške 925 miliárd dolárov na fiškálny rok 2026 (ktorý sa začal 1. októbra). Dokument zahŕňa vyčlenenie 500 miliónov dolárov na pomoc Ukrajine.
Návrh zákona získal podporu 77 zákonodarcov, pričom potrebných bolo 60 hlasov. Dvadsať hlasov bolo proti. Konečná verzia návrhu zákona bude sfinalizovaná a potom bude predložená na podpis americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Dokument predpokladá predĺženie Iniciatívy bezpečnostnej pomoci Ukrajine (USAI) do roku 2028 s financovaním na úrovni 500 miliónov dolárov. Program USAI zahŕňa uzatváranie zmlúv Pentagónom s výrobcami.
V septembri Snemovňa reprezentantov schválila svoju verziu vojenského rozpočtu v celkovej výške takmer 900 miliárd dolárov, ktorý zahŕňal 400 miliónov dolárov na pomoc Ukrajine.
Ruskí okupanti spustili masívny raketový a bezpilotný útok na kritickú infraštruktúru, pričom zabili jedno dieťa a zranili 20 ľudí a niekoľko regiónov zostalo bez elektriny, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj.
Zdroj: Zelenskyj na Telegrame
https://uimg.pravda.com.ua/buckets/upstatic/…
„Na mnohých objektoch kritickej infraštruktúry prebieha likvidácia ruského útoku na energetický sektor. Cynický a vypočítavý útok: viac ako 450 dronov a viac ako tri desiatky rakiet proti všetkému, čo zabezpečuje normálny život a o čo nás Rusi chcú pripraviť. Doteraz je známych viac ako 20 zranených v celej krajine – všetkým je poskytovaná potrebná pomoc. V dôsledku útoku, žiaľ, zomrelo dieťa v Záporoží.“
Vzhľadom na nedostatok elektriny a vody v dôsledku ruského nočného útoku v častiach Kyjeva fungujú vzdelávacie inštitúcie ako Body nedobytnosti, vzdelávací proces bude prebiehať na diaľku, ale budú organizované pravidelné hodiny a skupiny.
„Školy a materské školy na ľavom brehu, ako aj niektoré vzdelávacie inštitúcie v iných oblastiach, v súčasnosti fungujú v režime Bodov nedobytnosti. To znamená: teplo, svetlo z generátorov, možnosť dobíjania zariadení, prístup k vode, úkryt počas náletu. Vzdelávací proces prebieha v podmienečne vzdialenom formáte.“
Štátna správa mesta Kyjev vysvetlila, že ak bude elektrina, učitelia budú viesť online hodiny, ak elektrina nebude, deti dostanú úlohy na samostatné precvičovanie.
„Inštitúcie zorganizovali pravidelné kurzy/skupiny. Žiadame však rodičov, aby podľa možnosti nechali svoje deti doma. Apelujeme aj na vedúcich inštitúcií: ak majú vaši zamestnanci predškolákov alebo školákov, umožnite im dnes pracovať na diaľku.
„Tiež francúzske námorníctvo zadržalo loď ‚tieňovej flotily‘ – aj na to reagovali silno. A tretia vec, na ktorú Rusko silno reagovalo, bolo Trumpovo vyhlásenie, keď nazval Rusko ‚papierovým tigrom‘. Celý deň sa nás snažili presvedčiť, že [Rusko] je medveď . Musíme sa pripraviť, pretože sú nepredvídateľní. Ale nech sú čokoľvek, musíme sa uistiť, že sme silní,“ povedal Whitaker.
Trump po stretnutí s Volodymyrom Zelenským dokonca povedal, že verí v schopnosť Ukrajiny vrátiť územia okupované Ruskom.
Americký prezident nedávno tiež vyjadril presvedčenie , že sa mu nakoniec podarí vyriešiť situáciu s vojnou, ktorú Ruská federácia rozpútala proti Ukrajine.
Veľvyslanec USA pri NATO: Putin je slabý, ale nemôže to ukázať
Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker povedal, že moment, kedy by sa ruský vládca Vladimir Putin rozhodol vstúpiť do mierových rozhovorov, ešte nenastal.
Whitaker to povedal počas štvrtkovej konferencie v Rige, citovala ho agentúra LSM a informuje „European Truth“.
Podľa amerického veľvyslanca je Putinovým problémom to, že hoci je veľmi slabý, nevie to ukázať.
„Vždy očakávame, že sa všetko stane raz-dva, napríklad keď Donald Trump zavolá a my dosiahneme dohodu. A niekedy sa to stane. Ale v tomto prípade sa Vladimir Putin očividne rozhodol byť neoblomný a my budeme musieť naďalej zvyšovať tlak. A presne to sa teraz deje,“ povedal Whitaker.
Medzi Putinovými slabinami vyzdvihol najmä reakciu Kremľa na správy o možnom presune rakiet Tomahawk na Ukrajinu.
Ministerstvo obrany: Stíhačka MiG-31 sa zrútila v Lipetskej oblasti
V Lipetskej oblasti sa zrútila stíhačka MiG-31. Posádke sa podarilo katapultovať a piloti nie sú v nebezpečenstve, informovalo ministerstvo obrany.
K incidentu došlo okolo 19:20 moskovského času, keď lietadlo pristávalo po plánovanom cvičnom lete. Ministerstvo obrany objasnilo, že MiG-31 havaroval v neobývanej oblasti.
Hovorca Hamasu: Dohoda o Gaze nebude podpísaná kvôli sporom o zoznamy väzňov
Dohoda o prímerí v pásme Gazy ešte nebola podpísaná pre nezhody ohľadom zoznamu palestínskych väzňov určených na výmenu. Spor sa sústredil na mená vodcov Hamasu na zoznamoch, povedal palestínsky hovorca.
Medzi menami, ktoré vyvolali kontroverziu, zdroj tlačovej agentúry menoval Marwana Barghoutiho, Abdullaha Barghoutiho, Ahmeda Saadata, Ibrahima Hamida a Hassana Salama. Marwan Barghouti bol v Izraeli odsúdený na päť doživotných trestov za teroristické útoky.
Zástupcovia Izraela a Hamasu si včera vymenili zoznamy. Jedným z bodov dohody o prímerí je výmena palestínskych väzňov z izraelských väzníc za zajatých Izraelčanov.
Ruské ministerstvo obrany informovalo, že počas ústupu neďaleko obce Rusin Jar v Doneckej ľudovej republike (DĽR) ukrajinské ozbrojené sily (UAF) vyhodili do vzduchu amoniakové potrubie Togliatti-Odesa. Ako sa uvádza v tlačovej správe , došlo k úniku amoniaku 2,5 km od Rusin Jaru.
https://vkvideo.ru/video-23482909_456262526?…
Potrubie bolo vyhodené do vzduchu okolo 13:05 moskovského času. Podľa ministerstva obrany vykonali ukrajinské ozbrojené sily útok s cieľom spomaliť postup ruskej armády. Medzi ruskými vojakmi nedošlo k žiadnym stratám.
Ruské ozbrojené sily dobyli Rusin Jar 22. augusta. Zároveň ruská armáda obsadila dediny Katerynivka a Vladimirovka v DĽR.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že Srbsko poskytlo Kurskej oblasti „finančnú humanitárnu pomoc“.Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že srbská vláda poskytla „finančnú humanitárnu pomoc vo výške 472 miliónov rubľov (5,8 milióna dolárov)“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí poďakovalo „priateľskému Srbsku“ za „pozornosť a citlivosť, záujem o osud ruských občanov.“Pričom nezabudlo spomenúť „osobitnú symboliku, ktorá odráža stáročné bratstvo a úzke väzby medzi našimi krajinami a národmi“.
Srbská strana zatiaľ oficiálne neinformovala o poskytnutí pomoci Rusku.
Predtým sa objavilo niekoľko správ o tom, že Srbsko poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine – najmä po tom, čo Rusko vyhodilo do vzduchu vodnú elektráreň Kachovka.
Srbský prezident Aleksandar Vučić tiež hovoril o pripravenosti svojej krajiny podieľať sa na obnove jedného alebo dvoch ukrajinských regiónov.
Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina sa stane členom Európskej únie bez ohľadu na postoj maďarského premiéra Viktora Orbána.
Povedal to počas tlačovej konferencie s holandským premiérom Dickom Schoofom, informuje Ukrinform a píše „Európska pravda“.
Zelenskyj v pondelok 6. októbra vyjadril presvedčenie, že maďarský ľud v každom prípade podporuje Ukrajinu.
„Ukrajina bude v Európskej únii, s Orbánom alebo bez neho, pretože je to voľba ukrajinského ľudu,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
Zelenskyj sa vyjadril k možnosti zmien rokovacieho poriadku, podľa ktorých by na rozšírenie EÚ nebolo potrebné jednomyseľné rozhodnutie.
„Zmena postupu sa nazýva nájdenie cesty bez (Maďarska. – pozn. red.). Keď väčšina, všetky krajiny okrem Maďarska, podporujú Ukrajinu, chápu, aké je to potrebné,“ poznamenal.
Ukrajinský prezident tiež pripomenul, že Ukrajina splnila všetky technické požiadavky na otvorenie prvého klastra v prístupových rokovaniach s EÚ.
Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Materňová uviedla, že na úrovni európskych lídrov v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako obísť maďarské veto na ďalší postup Ukrajiny do Európskej únie, kým jej predsedá Dánsko.
V tejto súvislosti Materňová zdôraznila, že lídri EÚ sa snažia „posunúť proces vpred“.
„Nakoniec bude potrebné dosiahnuť jednomyseľnosť, ale to by nemalo zastaviť reformy... Veľa práce sa dá urobiť aj bez formálneho hlasovania,“ dodala.
V komentári k možnosti „zmeny pravidiel“ s cieľom pokročiť v rokovaniach o vstupe Ukrajiny do EÚ veľvyslanec poznamenal, že „to, čo je zakotvené v zmluvách, sa zmeniť nedá“.
„Ďalšou vecou sú interné pravidlá, ktoré sa dajú upraviť. A tu je priestor na manévrovanie a ten teraz využívame v nádeji, že dánske predsedníctvo využijeme naplno,“ poznamenala.
„Európsky parlament... opakuje svoju výzvu členským štátom spolu s partnermi G7, aby okamžite podporili návrh Komisie použiť všetky zmrazené ruské aktíva ako základ pre poskytnutie Ukrajine značnej grantov a úverovej pomoci, ktorej splatenie by záviselo od budúcej platby vojnových reparácií Ruskom, ako právne spoľahlivý a finančne významný spôsob udržania a posilnenia pomoci EÚ na uspokojenie vojenských potrieb Ukrajiny, najmä v oblasti boja proti hrozbám dronov,“ uvádza sa v dokumente.
Európsky parlament tiež vyzval členské štáty Európskej únie, aby zostrelili ruské drony a lietadlá, ktoré nelegálne narúšajú ich hranice .
Európsky parlament podporil útoky Ukrajiny západnými zbraňami na ruské územie.
Poslanci Európskeho parlamentu sú presvedčení, že Ukrajine by sa mali zrušiť obmedzenia týkajúce sa používania zbraní poskytnutých západnými krajinami na údery na vojenské ciele na území Ruskej federácie.
„Európsky parlament... vyzýva na zrušenie obmedzení používania západných zbraňových systémov prevedených na Ukrajinu proti vojenským cieľom na území Ruska, keďže sa používajú na spustenie útokov na obyvateľstvo Ukrajiny a kritickú civilnú infraštruktúru,“ uvádza sa v texte uznesenia, ktoré má k dispozícii „Európska pravda“.
Poslanci Európskeho parlamentu tiež vyzvali EÚ, aby čo najskôr začala využívať zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine.
K leteckej havárii došlo 25. decembra 2024. Embraer-190 letel z Baku do Grozného. Lietadlo sa zrútilo neďaleko Aktau v Kazachstane. Na palube bolo päť členov posádky a 62 cestujúcich. Zahynulo tridsaťosem ľudí. Predbežná správa kazašského ministerstva dopravy uviedla, že došlo k dvom nárazom, po ktorých lietadlo začalo strácať výšku. Prezident Azerbajdžanu hovoril o vonkajšom vplyve na lietadlo a oznámil, že sa pripravujú dokumenty na podanie žaloby proti Rusku. Požadoval, aby Rusko vyplatilo odškodnenie rodinám obetí a zranených.
Andrej Babiš telefonoval s Volodymyrom Zelenským, plánuje návštevu Ukrajiny. „V minulosti sme sa stretli už trikrát, naposledy v novembri 2019 v Kyjive. Som rád, že ma kontaktoval a popísal mi aktuálnu situáciu,“ uviedol víťaz českých parlamentných volieb.
Babiš vyjadril ukrajinskému prezidentovi podporu a poprial mu, aby sa vojna skončila čo najskôr.
„Tiež sme sa dohodli, že ak všetko vyjde, budúci rok Ukrajinu navštívim a všetko preberieme aj osobne,“ dodal.
V stredu Babiš povedal, že pokiaľ bude hnutie ANO vo vláde, priamo z rozpočtu nebude dávať peniaze na zbrane pre Ukrajinu. Česko podľa neho pomáha cez Európsku úniu a zbrojovky môžu na Ukrajinu bez problémov vyvážať. (čtk)
Súd požiadal českú snemovňu o vydanie Andreja Babiša na stíhanie v kauze Čapí hnízdo, píše web novinky.cz. Žiadosťou sa bude zaoberať mandátový a imunitný výbor a neskôr poslanci v pléne. Ustanovujúca schôdza je plánovaná na 3. novembra.
Otázkou zostáva, či poslanci ANO, SPD a motoristov, ktorí budú mať v novej snemovni väčšinu, budú súhlasiť s vydaním Babiša, píše server.
Tomio Okamura minulý týždeň uviedol, že jeho hnutie to nepodporí. (novinky.cz)
SBU: Ruský veliteľ Syrotjuk nariadil streľbu na civilistov v Kupjansku
https://uimg.pravda.com.ua/buckets/upstatic/…
Ruský veliteľ Andrij Syrotjuk je zapletený do streľby na troch civilných obyvateľov Kupjanska 2. októbra 2025.
Zdroj: Správa SBU
„Bezpečnostná služba identifikovala totožnosť ruského vojenského predstaviteľa zapojeného do streľby na troch civilných obyvateľov Kupjanska 2. októbra 2025.“
Ide o ruského občana Andrija Syrotjuka, veliteľa 121. pluku 68. motostreleckej divízie 6. kombinovanej armády Ruskej federácie.
Podľa materiálov prípadu sa nepriateľskí vojaci obliekli do civilného oblečenia a pod rúškom miestnych obyvateľov infiltrovali na okraj Kupjanska, aby v meste v frontovej línii vyvolali paniku.
Potom rašisti zblízka postrelili dvoch mužov a ženu, ktorí sa snažili evakuovať z mesta hlboko na ukrajinské územie.“
...alebo vnímanej hrozby určenej smerom alebo rýchlosťou nepriateľského cieľa.
Niektoré krajiny NATO presadzujú „agresívnejší postoj“ voči Rusku, zatiaľ čo iné odporúčajú „konzervatívnejšiu reakciu“ kvôli riziku priamej konfrontácie, poznamenávajú noviny. „O týchto otázkach prebiehajú aktívne diskusie o tom, ako najlepšie a najefektívnejšie reagovať na ruské konanie,“ povedal nemenovaný diplomat. Zdôraznil, že rokovania sú stále v počiatočnej fáze.
Krajiny NATO začali rokovať o možnosti zostrelenia ruských lietadiel po tom, čo Poľsko a Estónsko v septembri obvinili Rusko z narušenia ich vzdušného priestoru. Švédsko uviedlo , že je pripravené povoliť zostrelenie ruských vojenských lietadiel. Kremeľ považuje takéto vyhlásenia za vážnu eskaláciu.
Odporúčame