Určite RuSSko
Baran hovorí, že táto iniciatíva nesúvisí s návštevou veľvyslanca Bratčikova v Smilne. Impulzom mal byť vpád Ukrajiny, ktorú nazýva „banderovským režimom“, na územie Kurska.
„Keď banderovský režim podporovaný rozviedkou USA a UK si dovolil prepadnúť nevinných civilistov na miestach, kde nastal v II. svetovej vojne obrat k víťazstvu nad fašizmom, neváhal som a po dohode s pánom Antonom Korbom sme zorganizovali predmetnú zbierku,“ uviedol.
Korba je bývalý vojak z povolania a exposlanec Národnej rady za SNS, ktorý návštevu veľvyslanca Bratčikova v Smilne organizoval.
Starosta by chcel peniaze odovzdať osobne priamo v Rusku, ale nevylúčil, že to pôjde cez ruské veľvyslanectvo
https://www.smilno.sk/aktualita/651-zbierka-…
Koziak: Bude to symbol ako Fekišovce
„Je to jeden z najbizarnejších textov, aký som čítal v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu, a určite by sa zaň nemusel hanbiť ani najradikálnejší ruský fanatický propagandista,“
Nekonečnú ochotu Tomáša Tarabu klamať dokladoval aj nenápadný príbeh zo zaplavenej Devínskej Novej Vsi. Keď sa miestny starosta sťažoval, že ho nikto neinformoval o poruche prečerpávacej stanice, minister to vyvrátil a starostu obvinil, že veci zle interpretuje. Slovenský vodohospodársky podnik neskôr poruchu stanice potvrdil.
Na rozklade inštitúcií však pracoval minister dávno pred povodňami. Nevymenil len riaditeľa hydrometeorologického ústavu, ale aj šéfov všetkých národných parkov, ochrany prírody či podnikov pod jeho ministerstvom. Všade, kde mohol, vyhodil odborníkov a dosadil ľudí zo svojho kmeňa.
Zhodou okolností sa len tesne pred povodňami prevalilo škodlivé pôsobenie Tarabu práve v oblasti, ktorá sa môže v budúcnosti vrátiť na povodňových škodách. Za chrbtom úplne všetkých, ktorých sa to týka, sa minister pokúša dohodnúť s Maďarskom na štvornásobnom prehradení starého koryta Dunaja, čo by ohrozilo jeho schopnosť absorbovať veľkú vodu a spôsobilo trvalé ekologického následky
V prípade inštitúcií, kde má vplyv, to spôsobuje stratu oboch rozhodujúcich veličín: schopnosti fungovať aj dôvery ľudí.
V dňoch pred veľkými dažďami sa to prejavilo tým, ako zavádzajúco informoval o tom, čo má prísť. Jeho správy boli takmer v neustálom rozpore s predpoveďami meteorológov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Taraba najprv hrozby podceňoval, neskôr otočil a hovoril o tisícročnej vode či o tom, že najväčšie zrážky padnú práve na Slovensko, hoci v predpovediach nič také nebolo.
Keď už bol rozpor príliš viditeľný, pokúsil sa minister hodiť vinu za ním spôsobený chaos na Denník N či Progresívne Slovensko, čo je jeho obvyklá taktika pri všetkých odhalených zlyhaniach. Využil na to svojho nového nominanta v hydrometeorologickom ústave, ktorého len nedávno vymenil za skúseného meteorológa, takže ústav v nedeľu posielal tlačovú správu, v ktorej sa snažil potvrdiť Tarabovu verziu
Na najvyššej úrovni v štáte sa však akoby dbalo hlavne na marketingové využitie pohromy.
Túto súťaž teraz vyhral Peter Pellegrini. V čase, keď ľudí a techniku najviac zamestnávala veľká voda na západe Slovenska, prezident využil jeden z ťažkých pásových transportérov ako svadobný koč a dal sa voziť v sprievode hasičov po fotogenických štáciách ako hrdina z marvelovky. A keď sama cirkev pre hrozbu povodne žiadala veriacich, aby nedeľnú omšu slávili radšej vo svojich farnostiach, Pellegrini neodolal pochváliť sa prezidentskou štandardou na púti v Šaštíne.
V porovnaní s tým bol výkon ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka druhotriednym „telešopingom“. On sa len pretŕčal v kvázi policajnej uniforme s menom vyšitým na hrudi, akoby bol nejakým policajným generálom, nie civilným členom vlády.
Najväčšie nebezpečenstvo pre štát potvrdené víkendovou povodňou spočíva na ministerstve životného prostredia a volá sa Tomáš Taraba. Nominant SNS ničí ako hlava Medúzy všetko, na čo sa pozrie.
Minulý rok v októbri pritom predstavitelia Smeru a Hlasu vyčítali vtedajšiemu premiérovi Ľudovítovi Ódorovi, že nenavštívil východ Slovenska po tom, ako tam udrelo zemetrasenie, ktoré po sebe zanechalo škody vo výške približne štyroch miliónov eur.
Fico ešte v roku 2018 ostro vyčítal vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi, že sa bezprostredne po vražde novinára Jána Kuciaka okamžite nevrátil z lyžovačky v Alpách na Slovensko.
Pre českého premiéra Petra Fialu sa z povodní stala výhradná téma, ktorej na sociálnej sieti X venoval za posledné dni jedenásť vyjadrení. Situáciu komunikoval aj v rozhovoroch pre televízie.
Prosím, dávajte na seba pozor,“ odkázal Fiala obyvateľstvu vo štvrtok.
Rovnako sa záplavám na juhu Poľska, ktoré na niektorých miestach prekonávajú historické povodne z rokov 1997 a 2002, venuje poľský premiér Donald Tusk.
„Nariadil som ministrovi financií, aby pripravil prostriedky na núdzovú pomoc a odstránenie následkov povodne.
V straníckom videu z júna 2010, s dramatickou hudbou v pozadí, Robert Fico v tričku a gumákoch obchádza oblasti v rôznych častiach Slovenska, ktoré zasiahli povodne.
„Takáto voda tu snáď ešte nikdy nebola, to sú tisícročné vody. Zbytočne teraz špekulovať, ako to vzniklo, prišlo to,“ tvrdil vtedy. Pred štrnástimi rokmi by bolo pre Fica ťažko predstaviteľné, že by povodne počas krízových momentov odignoroval. Dôsledky boli pritom podobné ako pri aktuálnej povodni, aj vtedy evakuovali stovky obyvateľov.
Fico vtedy oznamoval, že prerušil rokovanie vlády, aby zmobilizoval kompetentných na pomoc ľuďom.
Zvyk, podľa ktorého predsedovia vlád vyjadria vážnosť situácií, v ktorej ľudí zasiahnu následky prírodných katastrof, až donedávna pestovali všetci slovenskí premiéri, ktorí ich v úrade zažili.
Situácia, keď úradujúci premiér zasiahnuté miesta nielen nenavštívil, ale sa k situácii ani nevyjadril, sa teraz udiala vôbec prvýkrát.
Hladina Dunaja v Bratislave dosiahla o 18. hodine 952 cm a ďalej by už podľa predpovede stúpať nemala. V priebehu utorka by sa mal začať pokles. (shmú)
Víťazom súťaže s názvom Využi dážď vo svoj prospech je minister životného prostredia Tomáš Taraba
Taraba nestráca čas videjkami a láskavými ponukami okolitým štátom a rovno drzo povie, že sme v suchu preto, lebo sme sa na rozdiel od okolitých štátov lepšie pripravili. To, že postavenie bariér na slovenskej strane Moravy riešila česká strana ako ďalšiu komplikáciu, už, pravdaže, nepovedal. Rovnako ako to, že počasie sa neriadi bezvýhradne jeho vôľou a všetci sme mali len obrovské šťastie.
Podľa očakávania si ešte stihol kopnúť do médií a ochranárov a ešte hodiť udičku, ktorou naznačuje, že najväčším prírodným bohatstvom Slovenska je vodné dielo. Dámy a páni, takto sa robí marketing!
Taraba sa nestačí diviť, čo si to príroda vlastne dovolila. Veď on s ňou chcel zatočiť a ona takto?
Len birmovaný komunista je ticho
špekuluje a hľadá dôkazy, ako z tejto živelnej katastrofy obviniť liberálov a progresívcov
veď kto už iný za to môže?
len aby mu pokazili jeho veľký "deň raždenja"
Krízová situácia v Bratislave podľa primátora pokračuje. Hladina Dunaja by mala podľa najnovších prognóz kulminovať na úrovni do 950 centimetrov, čo je nižšie ako počas záplav v roku 2013. Slovenský vodohospodársky podnik má už protipovodňové zábrany v meste postavené a na očakávanú hladinu Dunaja sú postačujúce. (TASR)
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23384369/povodne-poca…
Minúta po minúte
16. septembra 2024 14:50
Hladina Dunaja v Bratislave má kulminovať na úrovni približne 950 cm v utorok ráno alebo dopoludnia,
Hladina Dunaja v Bratislave má kulminovať na úrovni približne 950 cm v utorok ráno alebo dopoludnia, uviedol SHMÚ. V Štúrove by mal Dunaj kulminovať zo stredy na štvrtok, ústav o tom ešte bude informovať.
Experti už skôr uviedli, že bariéry na brehu Dunaja v Bratislave sú navrhnuté tak, aby zadržali rieku aj pri najvyššej očakávanej hladine.
dennikn.sk
Napriek všetkému to však nie je Peter Pellegrini, kto sa stal absolútnym víťazom súťaže s názvom Využi dážď vo svoj prospech. Tým je minister životného prostredia Tomáš Taraba, od ktorého by si aj Machiavelli mohol odpísať poznámky.
Taraba nestráca čas videjkami a láskavými ponukami okolitým štátom a rovno drzo povie, že sme v suchu preto, lebo sme sa na rozdiel od okolitých štátov lepšie pripravili. To, že postavenie bariér na slovenskej strane Moravy riešila česká strana ako ďalšiu komplikáciu, už, pravdaže, nepovedal. Rovnako ako to, že počasie sa neriadi bezvýhradne jeho vôľou a všetci sme mali len obrovské šťastie.
Podľa očakávania si ešte stihol kopnúť do médií a ochranárov a ešte hodiť udičku, ktorou naznačuje, že najväčším prírodným bohatstvom Slovenska je vodné dielo. Dámy a páni, takto sa robí marketing!
Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/23384542/influenc…
Ministerstvo obrany Ruska zatiaľ Putinov nový dekrét nekomentovalo. Po dekréte z decembra 2023 rezort uviedol, že počet vojakov sa zvýši vďaka „občanom, ktorí prejavia želanie absolvovať vojenskú službu na základe zmluvy“, preto „výrazný nárast odvodov občanov na vojenskú službu nie je plánovaná, mobilizácia sa nepredpokladá.“ Rezort nárast veľkosti armády vysvetlil „zvyšovaním hrozieb pre krajinu v súvislosti s vedením vojenských operácií a pokračujúcim rozširovaním NATO“.
Ruský prezident Vladimir Putin svojím dekrétom zvýšil stav personálu ozbrojených síl na 2 milióny 389 tisíc ľudí vrátane 1,5 milióna vojenského personálu.
Predaj koristi pomáha Rusku vyrovnať sa s ekonomickým tlakom sankcií. Týmto spôsobom to, čo je ukradnuté z vojny, pomáha financovať samotnú vojnu.
Uvádza sa, že väčšina ukradnutého tovaru bola vyvezená malými loďami alebo po súši. Celková hodnota obilia ukradnutého Rusmi môže dosiahnuť 6,4 miliardy dolárov.
Spoluúčasť v tomto má rôzne podoby. Ruská štátna spoločnosť United Shipbuilding Corporation, ktorá vyrábala aj vojnové lode, z ktorých bola ostreľovaná Ukrajina, vlastní podľa americkej vlády tri plavidlá, ktoré prostredníctvom siete korporátnych subjektov vyvážajú veľké objemy nelegálneho obilia.
A ruská spoločnosť, ktorá predáva obilie z okupovanej časti Záporožskej oblasti, venovala okupačnému práporu 111 000 dolárov.
Správa tiež dodáva, že zahraničné plavidlá sú niekedy zapojené do predajných schém.
Teherán nakupuje jačmeň z Krymu za 140 dolárov za tonu, čo je 34% zľava z trhových cien.
The Wall Street Journal.
Od roku 2022 Rusko a jeho partneri predali obilie ukradnuté z okupovaných území Ukrajiny za takmer jednu miliardu dolárov.
Tento „biznis“ má širokú sieť klientov, do ktorej patria firmy zodpovedné za ruskú inváziu, ale aj spoločnosť napojená na Iránske Revolučné gardy, krymský podnikateľ Ganaga, ktorý prostredníctvom svojej firmy Agro-Fregat LLC spolupracuje so Sýriou resp. Izrael a tiež firma, ktorá obchoduje so SAE.
V prvej polovici roku 2024 poslali Rusi z Mariupolu do Turecka 15 lodí s 81-tisíc tonami pšenice. Turecké úrady tvrdia, že zakázali preplávať lodiam cez okupované ukrajinské terminály a spolupracujú s Kyjevom na blokovaní nelegálneho obchodu.
Treba poznamenať, že je ťažké určiť presnú obchodnú hodnotu ukradnutých poľnohospodárskych produktov. Podľa námestníka ministra poľnohospodárstva Dmytroseviča sa však od roku 2022 budú na medzinárodných trhoch predávať najmenej 4 milióny ton obilia z okupovanej časti Ukrajiny a výška tejto sumy je asi 800 miliónov dolárov
Pohraničníci zostrelili Shaheda ručnými zbraňami: spadol na pole
"V oblasti Sumy zostrelili pohraničníci ručnými zbraňami bezpilotné lietadlo typu Shahed. Po páde dron nevybuchol."
DPSU tiež ukázal fotografiu celého ruského dronu, ktorý sa našiel na poli.
https://img.pravda.com/images/doc/7/5/75544f…
V noci 16. septembra zaútočili Rusi na Ukrajinu s 56 útočnými UAV typu Shahed-131/136, protivzdušná obrana ich zničila 53
Slovensko si prostredníctvom dlhopisov požičalo 512 miliónov eur, výnosy oproti júnu klesli. Bola to prvá aukcia po letnej prestávke a po septembrovom znížení úrokov zo strany Európskej centrálnej banky.
V porovnaní s poslednou júnovou aukciou klesli výnosy pri všetkých porovnateľných cenných papieroch. Čím vyššie výnosy pre investorov, tým drahšia pôžička je pre štát.
Dlhopisy splatné v roku 2026 predal štát v septembri s výnosom pre investorov 2,8 percenta, v júni to bolo 3,45 percenta.
Cenné papiere so splatnosťou v roku 2028 si investori kúpili s výnosmi 2,62 percenta, tieto cenné papiere štát v júni nepredával.
Dlhopisy splatné v roku 2033 mali v septembri priemerný výnos 3,19 percenta, v júni 3,53 percenta.
Cenné papiere splatné v roku 2035 mali dnes výnos 3,39 percenta, v júni to bolo 3,76 percenta.
Štát si od začiatku roka požičal len prostredníctvom aukcií viac než 9,2 miliardy eur.
Slovensko si prostredníctvom dlhopisov požičalo 512 miliónov eur, výnosy oproti júnu klesli. Bola to prvá aukcia po letnej prestávke a po septembrovom znížení úrokov zo strany Európskej centrálnej banky.
V porovnaní s poslednou júnovou aukciou klesli výnosy pri všetkých porovnateľných cenných papieroch. Čím vyššie výnosy pre investorov, tým drahšia pôžička je pre štát.
Dlhopisy splatné v roku 2026 predal štát v septembri s výnosom pre investorov 2,8 percenta, v júni to bolo 3,45 percenta.
Cenné papiere so splatnosťou v roku 2028 si investori kúpili s výnosmi 2,62 percenta, tieto cenné papiere štát v júni nepredával.
Dlhopisy splatné v roku 2033 mali v septembri priemerný výnos 3,19 percenta, v júni 3,53 percenta.
Cenné papiere splatné v roku 2035 mali dnes výnos 3,39 percenta, v júni to bolo 3,76 percenta.
Štát si od začiatku roka požičal len prostredníctvom aukcií viac než 9,2 miliardy eur.
Odporúčame