Nebola náhoda, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová a riaditeľ služobného úradu Lukáš Machala v rámci svojho vyhlásenia ironizovali investigatívne schopnosti novinárov, ktorí nedokázali zistiť ani také očividné skutočnosti ako oni dvaja. Šimečka a Šimečka, Kusý a Kusá – každému musí byť jasné, koľká bije!
Načo dôkazy? Od predstaviteľov ministerstva kultúry sme sa dozvedeli napríklad ohromujúcu skutočnosť, že Nadácia Milana Šimečku získala v posledných rokoch od „ich“ rezortu, ako aj z rezortov školstva a spravodlivosti 369-tisíc eur. O tom, či tieto peniaze šli na zmysluplné aktivity alebo či boli správne vyúčtované, sme, prirodzene, nepočuli nič. To totiž nebol zámer. Zámerom bolo odhaliť, že Fond na podporu umenia sa stal pre nadáciu dojnou kravou, vyhlásiť, že nadácia, z ktorej činnosti ľudia na Orave nič nemajú, „podvracia autoritu Slovenskej republiky“, ale hlavne tu šlo o to spojiť nadáciu pomenovanú po niekdajšom disidentovi zosnulom v roku 1990 s jeho vnukom.
