Tajným zásobovaním Ukrajiny podstupoval Petkov veľké politické riziko. Prieskumy verejnej mienky v Bulharsku ukázali, že 70 percent občanov sa obáva zatiahnutia krajiny do vojny.
Prezident Rumen Radev, ktorého do funkcie navrhli socialisti, tieto nálady podnecoval tvrdením, že Bulharsko by sa v prípade dodávok zbraní stalo účastníkom bojov.
Dodávky bulharských zbraní neunikli ani pozornosti Moskvy. Od mája podnikala proti Bulharsku kybernetické útoky, ktoré dočasne ochromili distribúciu elektriny, fungovanie pošty či vyplácanie dôchodkov.
Moskva sa tiež pokúšala uplácať poslancov a infiltrovať úrady, od marca do júna preto Bulharsko vyhostilo približne 70 zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii z dôvodu špionáže.
Moskva tiež vedela, že Bulharsko bolo pred vojnou z krajín EÚ najviac závislé od ruského plynu, a rozhodla sa ho exemplárne potrestať. Dňa 27. apríla si Gazprom vybral Bulharsko ako prvú krajinu EÚ, ktorej prerušil dodávky plynu. Sofia ale neustúpila.
