Konanie koaličnej rady pripomína partiu gréckych bohov na Olympe, a kým ľud dole lapá po dychu, oni sa nikam neponáhľajú, kým nedohrajú svoje hry.
Veronika Remišová tam má zrejme už len status pozorovateľky. Richard Sulík má toľko starostí s energiami a s dubajskou výpravou, že k pandémii dokáže zaujať len vlaňajšie postoje. Borisa Kollára zaujímajú len štatistiky s vlastnými percentami a eurami a Igor Matovič je posledný, od koho by mohol čakať Heger podporu pre Lengvarského návrhy.
Žiadny premiér na svete by nechcel byť závislý od stola s takým obsadením, lenže Heger si sám vybral, kde je a čo robí. Ak nechcú ísť aj s Lengvarským za miništrantov zubatej hneď vedľa Matoviča s Krajčím, mali by sa menej upierať ku koaličnej rade a viac k ústave. Ako prvé by mohli napríklad poriadne prevetrať zákonné možnosti, ktoré má vláda, keď chce aplikovať odporúčania expertov vo vzťahu k neočkovaným. Na niektoré z nich by mohli stačiť vládne uznesenia alebo rozhodnutia jej podriadených orgánov
