Jakubko sa z tábora v Turčeku nevráti. Je obeťou silnej búrky
Ako otec, čo každý večer s modlitbou za svoje dieťa do stropu pozerá,
čakám ja, ako aj Ty si iste na sobotu čakal, kedy sa Ti srdce z bezstarostných prázdnin vráti.
A čo by si tisíc žalmov zložil, srdce takto zlomené už nezacelíš.
Časom sa môžeš vzpriamiť a ďalej kráčať, ale pri každom zvuku zvuk toho svojho počuješ.
Tieň ratolesti pre Teba už nikdy nevybledne ale Ty ži, urob zmysel Vášmu nešťastiu.
Čo môžeš tak sprav, aby tuposť či hlúposť iného, už inému dieťaťu neublížila.