Boh je dobrý otec
Samozrejme, že každý by mal akceptovať názor, vieru, presvedčenie iného. To patrí k elementárnej slušnosti.
Ale, ako vzdelaný a slušný človek si zároveň uvedomujem, že ľudské "pravdy, názory, presvedčenia" často zlyhali a zlyhávajú. A to len preto, že sme napríklad niečomu neporozumeli, ...... alebo, že nejakú vec vidíme len zo svojho úzkeho, zorného pohľadu, ....... alebo nás niekto (niečo) sklamal, ...... a podobne.
Tu nechcem niekoho konkrétne obhajovať, a ak áno, tak len princíp lásky a už spomínanej slušnosti.
Pretože podľa toho ja vnímam pravú duchovnosť.
Neviem, či si autorka blogu uvedomuje, že napríklad takým "emocionálnym problémom" je ľudské zlo a jeho prvotná príčina?
Prečo je niekto dobrý a iný zlý?
Prečo niekto dokazuje svoju duchovnosť silou, posmechom, svätuškárstvom, formalizmom, nadradenosťou, zlom a iný to robí naopak?
A vôbec, existuje aj nejaké východisko(nádej) , ..... že raz budeme žiť v lepšom svete, kde už nebudú žiadne "emocionálne problémy"?