Aj tu vidno, že nám sa páči hlavne to,čo je "bez Boha". Samozrejme, pozitívne myslenie má svoj význam, a to dokonca aj u ateistov. Význam placebo-efektu tiež nechcem zhadzovať,ale ani zveličovať. Ale v živote to trochu funguje inak. príklad: Chosé je šestnásťročný mladík, ktorý po úraze je na invalidnom vozíku, a sociálna sestra mu núka tričko s nápisom "Tink pink"/mysli ružovo/, načo sa on rozhnevá a potom rozplače. A poukazuje danej sociálnej pracovníčke, ako môže myslieť pozitívne/ružovo/ keď je hladný,špinavý, uboľavený a musí počúvať ako jeho matka vykonáva najstaršie remeslo vo vedľajšej izbe. Má vôbec tento mladík predpoklady myslieť pozitívne?
Ak si odmyslíme vieru v Boha a biblickú nádej? Asi sotva! A takýchto ľudí je na svete neúrekom. Nie každý v tomto svete má rovnakú "štartovaciu čiar", a byť pozitívny,ak na to nie sú ani najmenšie predpoklady.


