Trefa.
Už aj stať sa "obyčajným, radovým" poslancom je pre neho priveľa. Mal by sedieť inde.
Čo ma je po tom? Pre mňa je to zelený chrapúň.
Hlavne, že sú oni spokojní.
Je to jediný národ, ktorý má pokrik: Za vlasť pripravení? Na obranu vlasti pripravení? Alebo niečo podobné.
No už máme aj po včielke Maji.
Načo mi je vnuk, ktorý by ma kopal do boľavých nôh? Načo mi je syn, ktorý by ho v tom nezastavil?
Ale dávam ti za pravdu v jednom: Treba sa s deťmi dohodnúť na miere citových prejavov. To, že si dedko s "veľkým" vnukom podáva ruku, je mi sympatické. Najmä po dlhom odlúčení sa netreba na dieťa vrhať...
Povedala by som: "Otočte sa a odchod!" Alebo malý na kolená a odprosiť.
Vždy, keď čítam, že Slováci pozerali Farmu, rozplačem sa.
Odporúčame