Budem chodiť inou ulicou.
Budem chodiť inou ulicou.
Dalo by sa to vyriešiť aj tak, že po tomto 13. dôchodku by prišiel v decembri skutočný 13. dôchodok.
Lezie mi to na nervy už štyri roky.
Čo tak vymyslieť niečo pre tých, ktorí nemajú komu odkázať byt či dom? Ale tak, aby to bolo právne dobre ošetrené. Bola by som za to, aby nehnuteľnosti vykupovali banky, ako v zahraničí, s právom majiteľa na pokojné dožitie. Mohlo by to byť aj za symbolickú, napr. tretinovú cenu. A štát by v tom tie banky (alebo iné subjekty) podporil.
Nedostala som nový byt zadarmo. A čakala som naň 16 rokov - v sociálnom poradovníku. Celé tie roky som okrem úvodného vkladu splácala anuitu. Takže kúpna cena už bola iba doplatkom. Ani tých vyše dvadsaťtisíc korún doplatku by som z platu nenašetrila. Mama mi darovala...
S ostatným v tvojom príspevku súhlasím.
Mladí ľudia často majú veľké oči. Chcú supermoderný katalógový byt za nízku cenu. Na začiatok by mohlo stačiť aj niečo staršie a jednoduchšie.
S takými spôsobmi nesúhlasím. Ale ani s Benčíkovými spôsobmi.
Vtrhnú trháky? Ako inak.
Prečo? Považujem Benešove dekréty za správne.
Nedá sa dýchať, voľne žiť.
Čo je podľa autora "nacionalistický postoj"? Láska k národu, k vlasti? Hádam len nie.
Musí to byť strašné aj pre ľudí, ktorí tam roky žili. Prečo sa generáli nejdú hrať niekam na neobývanú Sibír alebo Aljašku?
Ten útes a volá Ústa pekla alebo Pekelné ústa. Ktovie, čo sa tam stalo. Nech odpočíva v pokoji.
Chudáci prekladatelia, novinári, spisovatelia, autori vôbec. Predstav si, že prekladáš nejakú knihu spred našich čias, kde sa to negrami len tak hmýri. Veď dnes by nemohli preložiť ani Chalúpku strýčka Toma.
Odporúčame