Kašlať zakázané!
Bola to lekárka. Zostala kárka plná cudzej bolesti.
Keď budeš mať deväťdesiat...
Už tie fotky sú na vracanie. Staré, nemoderné scény, vyvolávajúce epileptické záchvaty. To akoby teraz priviezli kankán do Hornej Dolnej.
Mne sa zas stalo niečo neuveriteľné v centre Bratislavy. Zašla som do špecializovanej predajne potravín (mali by byť zdravé a domáce), vzala som si košík, prešla som celým priestorom, vybrala som si dve veci. Pri platení mi pokladníčka pripomenula, že fľaša je zálohovaná 13 centmi. Prikývla som, poďakovala som sa a s pozdravom som odchádzala. Vtedy som si uvedomila, že nemám na tvári rúško. Vôbec som si ho pred vstupom do predajne nedala a nikto vrátane pokladníčky mi to nepripomenul. Ešte aj v noci sa mi snívalo, či ma náhodou niekto neodfotil... Vyzerá však, že sa mi bezrúško prepieklo.
Je mi jedno, kto príde s akým politickým programom. Voliť budem toho, kto odstráni rúška z verejného života.
Konečne niečo rozumné aj o dezinfekcii. My starší (a múdrejší) to dávno vieme aj bez médií a odborníkov - zo životnej praxe.
Tak je to pri odchodoch z ministerstiev. Slabšie povahy (ako ja) doženú k tomu, aby dali výpoveď a nepočkali ani na odstupné (na ktoré už potom nebudú mať nárok).
Kríza sa odzrkadľuje aj v kultúre. Šialenstvo v nej pokračuje.