Cieľom bolo aj naďalej ľuďom dopriať ohňostroj, voľný deň a prázdne reči.
Cieľom bolo aj naďalej ľuďom dopriať ohňostroj, voľný deň a prázdne reči.
Príklad profesijného prenasledovania za politické názory.
Len či bude dosť pohodlný pre narkomanov.
Ako majú redaktori písať, ak nie na objednávku? Sú predsa zamestnaní, dostávajú plat. Nie na objednávku môže prispievať nejaký bloger, dopisovateľ, externista, ak mu to redakcia uverejní (aj inde ako na vyhradenom mieste), ale nie profesionálny novinár a zamestnanec. Cenzúra je oveľa väčšia ako kedykoľvek, politická aj ekonomická, o autocenzúre nevraviac. Napísať takýto spomienkový článok chcelo od autora odvahu. Azda je lepšie zamiesť za sebou stopy a tváriť sa ako čerstvo narodený po prevrate? Aj takých novinárov máme, bývalých aj súčasných.
Tieto nekonečne dlhé "oslavy" nie sú ničím iným ako predvolebným bojom.
Ja už rok nemám na čom upiecť. Sporáková rúra odišla s vybuchnutými gaštanmi a na nový sporák nemám...
"Chcenie na vládu"? To je čo za nová väzba? (Preklep?)
Jedno aj druhé v novembri, NR je vlastne náhradou za VOSR.
Prepáčte, venovala som sa iným veciam. Vyšlo mi, že stránka nebola nájdená, že pripojenie nie je zabezpečené a zapla sa ochrana pred sledovaním. Nemohla som si teda správu prečítať a hľadať ju nemám dôvod. Našla som si aj http://www.konspiratori.sk, ide vlastne o odporúčania pre zadávateľov reklamy. Ani tam však v zozname pochybných stránok svobodnenoviny.eu nie sú. Ak viete (na rozdiel odo mňa), čo hľadáte (správu o Jaceňukovej smrti?), skúste aj v iných jazykoch, výsledky si porovnajte a a pokúste sa z nich urobiť logický záver. Ja nedôverujem ani jednému z linkov, ktoré ste uviedli - ani Svobodným novinám, ani konšpirátorom. Ale rada si prečítam aj zvláštne argumenty.
Názor, ktorý si vážim. Mimochodom, ani Karel Kryl nebol taký prísny. Robila som s ním rozhovor v piatok 13. decembra 1991 v Dome slovenskej kultúry v Prahe. Mal pred premiérou programu Dvě půle lunety aneb Rebelant o lásce a práve večeral. Nič nebolo dohodnuté, len som to skúsila... Moje obavy, že ma - celkom oprávnene - pošle preč, rozptýlil úsmevom a slovami: "Pro slovenskou redakci vždycky!" Dala som si tiež omeletu a pomohla mu vypiť fľašku červeného vína. Trikrát ho prišli volať, že už treba ísť na scénu, ale zakaždým odpovedal: "Ještě jsme si s paní redaktorkou nedopili vínko!" Okrem iného povedal, že ten terč na chrbte (z obalu prvej platne) stále cíti. Alebo (v preklade): "Ja nie som v opozícii, ja sa s každým dokážem dohovoriť. Proste neznášam blbosť." A veľmi ho trápilo hroziace rozdelenie Česko-Slovenska. Vraj: "...keď ma nepustia na Slovensko z Moravy, prídem z Viedne..." Netrápilo ho, že je to rozhovor pre Nové slovo, nechcel ho ani autorizovať. "Já vám věřím," povedal.
Benčík? Cha-cha. Potrebuje si dávať pozor na vlastné hoaxy. Dnešní seniori boli pred 30 rokmi tridsiatnici, ľudia na vrchole schopností a kariéry. Živím sa prácou na počítači od 90. rokov, od roku 1996 do roku 2001, keď som bola SZČO, pracovala som takto výlučne z domu. Dnes ovládam aj také programy, ktoré nepoznajú mnohí itečkári. Veľa technických vecí si viem sama dať do poriadku, hoci som sa venovala spoločenským vedám. Umenie vyhľadávať zdroje, analyzovať ich a sumarizovať poznatky mám v malíčku i ako novinárka a jazykovedkyňa v dôchodku. To akože mám byť po šesťdesiatke mdlého rozumu, alebo ako si mám vysvetliť tieto urážky? Akurát Etela ma môže o niečom poúčať - nič v zlom.
Takto si to aj ja pamätám, ale v rozhovore som sa dozvedela aj nové veci, vďaka zaň. Zaujímalo by ma, či sa vie, koľko nových členov získala KSS bezprostredne po novembrových udalostiach v roku 1989. Ja poznám jedného - vtedy - mladého muža.