Určite tam majú: Za slušné Slovensko, veď celej EÚ ide o naše blaho.
Určite tam majú: Za slušné Slovensko, veď celej EÚ ide o naše blaho.
Ostali nejaké hlučné električky, ktoré v bohatých štátoch EÚ nikto nechce? Plus inde odmietnuté indické návrhy obludných budov? Je to všetko veľmi tristné a trápne. Aké "City"? Veď sme na Slovensku. Niekoho by bolo treba za tie názvy obesiť. Bezcitne.
Toto rozprávkovanie už presahuje všetko. Rusíni nemajú ani spoločný jazyk, bola som na ich "svetovom" stretnutí, kde sa medzi sebou nedokázali dorozumieť. Aký "štátotvorný národ"? Možno národnosť, podobne ako Ukrajinci, Nemci, Maďari, Chorváti na našom území.
Možno práve dieťa rozbilo ich vzťah. On potreboval, aby sa žena starala o neho a ako jeho manažérka o detaily okolo pretekov, aby ho stále podporovala, bola vždy po ruke. Chcel ju pre seba - ale musel ustúpiť synovi (čo je pochopiteľné). Ona možno tiež chcela byť stále pri mužovi a deliť sa s ním o úspech v priamom prenose. Lenže syn ju chcel pre seba (čo je pochopiteľné). Táto spoločnosť to nepriznáva, ale nielen deti trpia rozvodom rodičov; často sú práve príčinou rozvodu. S deťmi to už nikdy nie je ako predtým... Až ony ukážu, akí zrelí, zodpovední a obetaví sú ich rodičia. Prekvapilo by ma len to, keby Sagan žiadal Marlona do opatery a vzdal sa pre neho kariéry.
Európa má viac nepriateľov ako kedysi socialistický tábor. Sama sebe je však najväčším nepriateľom.
Nikdy by som si v banke nesporila, keby ma v SlSP neprinútili založiť si tzv. Sporenie na rezervu. Bola to podmienka zachovania úroku pri spotrebnom úvere na výške 5,9. Čo je podľa mňa aj tak veľmi nevýhodné, ale ak by som si nesporila, úrok by bol ešte vyšší. Nejde teda o to, či dokážeme viac ušetriť z platu (a už vôbec nie z dôchodku).
Dôchodcovia si potrebujú predovšetkým privyrobiť k smiešnej penzii, nie pracovať donekonečna, aj keď nevládzu a nechcú. Normálny pracovný režim už pre dôchodcu nie je, najmä ak má kopu zdravotných problémov a musí brať desať druhov liekov. A taká je väčšina slovenských dôchodcov, ktorí išli do penzie po odpracovaní 40 rokov a viac. Nehovoriac o ženách, ktorým sa zobrali výhody čo do dôchodkového veku, ale všetky bremená im boli ponechané - zamestnanie, resp. zárobková činnosť, aj domáce práce, výchova detí atď. Pritom mali väčšinou nižšie príjmy ako muži v tej istej pozícii, čiže do odloženého dôchodku išli a pôjdu síce neskôr, ale s nižšou sumou penzie ako ich rovesníci. Za tú obrovskú nespravodlivosť, ktorá v dôchodkovom systéme vládne, a nielen vo vzťahu k ženám, by si dôchodcovia zaslúžili trochu odškodniť. Okrem riadnej zmluvnej pracovnej činnosti, teda okrem zamestnaneckého pracovného pomeru, by už dôchodcovia nijaké odvody platiť nemali. Ani ako živnostníci, ak nemajú milión.
Nejde ani tak o "nákazu osýpok", ako o nákazu ľudí osýpkami.
A ten Dúhový nechodí, hoci písali, že príde.
Prečo má byť toto, čo si myslí väčšina obyvateľstva, trestné a poburujúce? Také by malo byť sobotné "verejné zhromaždenie". Načo je polícia, ktorá nerieši, čo má, a naopak, rieši, čo nemá? Načo sú médiá, ktoré vnucujú čitateľom, divákom, poslucháčom, ako majú normálni isté veci chápať? Ja som proti teplým v podstate nič nemala, a teraz mám. Odmietam však nálepku "homofób", ja sa ich nebojím, jednoducho ich ľutujem.
Stretla som sa s touto veľmi nesympatickou osobou na tlačovej besede po novembri roku 1989: stačilo mi.
Napísané milo a priateľsky. Našinec sa na také trápnosti, ako kam si sadnúť v diaľkovom autobuse, radšej nepýta. Minule som v Hainburgu nevyčkala na 901, nastúpila som s taškami do slovenských línií a spupne som zaplatila za cestu dvojnásobok zľavneného lístka, teda sumy, ktorú bežne stojí lístok pre dôchodcov a ŤZP v 901 (som oboje, mala by som mať zľavu až na nule). Sľúbená malá minerálka už nebola, ale nebolo ani miesto. Predrala som sa až dozadu. Ako môže vodič predať lístok na státie do diaľkového, priam medzištátneho autobusu?! Holubica z mojej povahy naberala výšku... Vôbec nie láskavým pohľadom slovenskej starej matere som sledovala mládež zabratú do nevidenia, ba aj maličké deti, vyvaľujúce sa samostatne na sedadlách - určite bez lístka. A urobila som hrozný čin. Tvrdo spiacemu chlapovi, ktorý na pekné slovo nereagoval, som vrazila jeho malú tašku do jeho lona, batoh som vtisla pod sedadlo, jedno, čo v ňom mal, a sadla som si na už voľné miesto. Tak!
Minule som bola jedinou zákazníčkou v malej predajni potravín nazvanej Môj obchod. Mladý, sotva tridsaťročný predavač "debatoval" so svojou kolegyňou (veď čo tam po zákazníčke) a podchvíľou rezali vzduch jeho výkriky: "Tie k... komunistické!" Po prvé, prečo by mal zákazník nakupovať v "mojom" obchode v takomto hroznom prostredí, bez štipky rešpektu? Moji rodičia boli obaja komunisti a dodnes som na to hrdá. Po druhé, čo taký zajac, zrejme s nízkym vzdelaním a rozhľadom, dokáže posúdiť dejinné súvislosti? Spojiť najhrubší vulgarizmus s príslušnosťou k politickej strane či ideológii by vedel za pár minút aj papagáj. Je dnes veru smelé vykrikovať po vetre, s vedomím, že málokto bude protirečiť...! Pokiaľ ide o mňa, ak by Peter Weiss kandidoval za prezidenta, volila by som ho s radosťou. S dobrým pocitom, že som sa nemusela rozhodnúť pre menšie zlo, s vedomím, že Slovenskú republiku bude reprezentovať múdry, rozvážny, slušný a charizmatický politik.
Je mi ľúto. Mal obrovské vedomosti a navyše to bol veľmi milý človek.
Jedna japonská študentka pred vyše tridsiatimi rokmi obdivovala naše električky slovami: "Jazdí to doprava, doľava a aj dopredu..."