Keď zistím, čo to je, pozriem si aj "prvý teaser". "Tea" by mohol byť čaj, žeby zo senového listu?
Keď zistím, čo to je, pozriem si aj "prvý teaser". "Tea" by mohol byť čaj, žeby zo senového listu?
Treba sa spýtať v ústavoch, kde výberové konania robia, načo ich robia... Niekde aj na zneužitie nadšených a vďačných čerstvých pracantov: aby si zaslúžilí, no prestarnutí pracovníci bez nápadov mali na kom ukájať svoju frustráciu, aby sa mali na kom priživovať a sami mohli ďalej vegetovať s jedinou ambíciou - udržať sa v ústave čo najdlhšie, t. j. čo najdlhšie brať dôchodok v súbehu s platom a odmenami.
Možno si ešte neprišiel do styku s francúzskou gramatikou, osobitne so slovesnými časmi. Slovenčina vôbec nie je zložitá, to len v spoločnosti niektorí vytvárajú mienku, že je zbytočné učiť sa ju. Je veľmi trápne vyhlasovať, že cudzie jazyky sú "užitočnejšie" ako materinský. Možno pre krčmárov a kramárov, žijúcich iba pre prachy.
Pred pätnástimi rokmi bolo neskoro zakázať mobily na vyučovaní! Jedna pani učiteľka mi opisovala, ako boli so žiakmi na výlete v Tatrách, ona ich upozorňovala na krásy prírody, a oni len pozerali do mobilov. Bolo to nielen neúctivé, nevďačné a hlúpe, ale aj nebezpečné správanie, pretože nekráčali po rovnom (?) mestskom chodníku.
Čo tak: Človek je bytosť s právami? Napríklad s právom nebyť obťažovaný "spoločenským" zvieraťom.
Máš pravdu, chladná a ľahostajná voči starej mame bola predovšetkým jej rodina. Na otázku, ako to autor myslel, platí teda odpoveď, že autor to myslel inak, ako to vyznelo.
Od Peciara až po najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka sa slovo ľubozvučný píše s krátkym "u". Netreba si to pliesť so slovami ľúbezný alebo ľúby (taký už je azda iba u Hviezdoslava). Nepáči sa mi, že je v teste našej ľubozvučnej slovenčiny opäť možnosť odpovedať na položené otázky rôzne - hneď na úvodnú otázku. Učiteľka síce skúmala nového žiaka, ale zároveň ju nahnevalo jeho správanie. Inak by mu nebola povedala: "Dosť bolo šaškovania." Mimochodom, dávať preložený text ako ukážku? Ani pri tvorbe Slovníka súčasného jazyka v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV sme neuvádzali citáty z prekladov. Práve preto, lebo prekladateľ pracuje s jazykom, do ktorého prekladá, špecificky; inak ako spisovateľ, ktorý tvorí (zväčša) vo svojom rodnom jazyku a nemusí prispôsobovať jazykové prostriedky inojazyčnému originálu. To "šaškovanie" pochádza napríklad z bratského Česka.
Ešte keby tie traktory boli prirodzene zablatené a zahnojené...! Vzbudzovali by aj iné pocity.
Čo je na tej osobe krásne? Nie som závistlivá, pokojne uznám inej žene, že je pekná, napr. Kate je skutočne takmer dokonalá... Ale toto? Dostávajú za tento denný obdiv naše denníky nejaký peňažný bonus, alebo je to slepota, či uhorková sezóna?
Píšu a píšu - a neraz samé nezmysly. Vždy sa snažia prejsť na ďalšiu stranu, ale tak, aby sa im tam zmestilo akurát poučenie pre pacienta a čiary na podpisy. Tam sa teda lekárovi/lekárke podpíšem, pričom až doma sa zhrozene chytám za hlavu, s čím som "súhlasila". Od nesprávnych názvov liekov cez nesprávne roky (napr. operácií) po vymyslené prejavy ochorenia... A všetky chyby sa ťahajú zo správy do správy, ako ich doktori usilovne odpisujú jeden od druhého. Nehovoriac o "výkonoch", ktoré sú v správe vypísané, vrátane napr. tlaku a pulzu, ktoré mi nikto neodmeral. Ale možno ich mám už napísané na čele...
Tento bezdôvodný precedens si Slovensko ešte odskáče.
Tento Havran sa nemá čoho báť, vďaka rodine je za vodou.
Mňa šokovalo aj to poradie, aké je v nadpise.
Museli by zažalovať väčšinu národa, ktorá si myslí to isté ako Róbert Fico.
Nás telocvikárka na strednej preháňala až neľudsky. Rada som behala, ale raz som tiež po dobehnutí odpadla - až tak som sa snažila ulahodiť jej revaniu. Nedokázala som sa nadýchnuť, a ona ma ešte zvozila a zosmiešnila pred spolužiačkami. Pritom som trpela vážnym neurologickým ochorením, o čom vedela. Po tom kolapse mi diagnostikovali aj hyperventiláciu a potom som už bola od behu oslobodená. Telocvikárka ma za to nenávidela, presvedčená, že som jej len urobila napriek... Keď sme mali ísť na povinný lyžiarsky výcvik, povedala, že ma nevezmú; vraj keď nebehám, nemôžem sa ani lyžovať. Pritom som dovtedy mala veľmi rada telocvik, aj som v ňom vynikala, najmä v gymnastike. Nechcem nikoho obviňovať, ale prehnane prísny, bezohľadný až sadistický prístup niektorých telocvikárov k žiakom/študentom môže spôsobiť veľkú škodu. Chudák chlapec.
A prečo nereagovať na nenávisť nenávisťou? Lebo to chce cirkev? Ja by som tiež hlásala - kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, ale takým týždňovým.