Ukrajinci používajú tieto rakety na svojom území už určitú dobu, takže vedia, ako ich používať.
Ukrajinci používajú tieto rakety na svojom území už určitú dobu, takže vedia, ako ich používať.
Rakety sú s dosahom 300 km, ale ako podobné iné americké zbrane vrátane stíhačiek, majú ciele kontrolované Američanmi. Je logické, že si nepovolia útočiť na vlastných. To môže aj znamenať, že „naše“ stíhačky by boli v prípade potenciálneho útoku z Maďarska či Česka neškodné.
Nevieme udržiavať opustené objekty. Občas dokážeme postaviť niečo nové, ale väčšinou len tam, kde sa na tom dá poriadne nabaliť.
Je ťažké tomu uveriť, ale mnohí volili Trumpa, ktorý pozorne študoval Hitlerov *Mein Kampf*, ako menšie zlo.
Nevadí, môžu fandiť našim dievčatám proti Anglicku.
Viac športovkýň podávalo lepšie výkony pri vyššej váhe.
Za feudalizmu si bol obmedzený na svoje okolie, často na dohľad od hradu či zámku. Hradný pán mal dokonca právo prvej noci, takže komunisti sa s týmto porovnaním zdajú celkom v poriadku. Zo Žiliny do Prešova nebol za ich vlády problém cestovať, a zdravotníctvo bolo určite lepšie ako za čias Márie Terézie. Aj dnes je zdravotníctvo lepšie… hurá. Otázne je, dokedy.
Niektoré veci sú dnes lepšie a iné horšie ako za socializmu. Revolúcia v roku 1989 sa v skutočnosti nekonala – z pohľadu bežného občana to nebola ani „nežná.“ Jednu skupinu papalášov sme vymenili za inú, ktorá teraz určuje, čo je sloboda, a zároveň ovplyvňuje našu životnú úroveň.
Ľudia sú však vývojom sklamaní a nespokojní so svojou existenciou. Finančné rozdiely sú dnes obrovské. Podobne ako za socializmu máme vrchnosť, ktorú nenávidíme, no sme voči nej bezmocní. Za 35 rokov sme mohli dosiahnuť oveľa viac, ale naši kolonizátori nám to nedovolili.
Výsledkom je, že Slováci dnes podporujú zahraničné firmy, armády, politické inštitúcie, dôchodcov iných krajín, ich zdravotníctvo, miliardárov, a dokonca aj ich zbrojársky priemysel.
Tí Rusi sú nejakí nemohúci – aj po rokoch stále iba útočia na energetiku. Iná armáda už v prvý deň útoku dokázala vypnúť elektrinu na celom cielovom území.
Našu politiku aj ekonomiku ovládajú zahraničné firmy a politické inštitúcie. Pracujeme pre nich a podporujeme zahraničnú ekonomiku, ich dôchodcov, zdravotníctvo, zbrojársky priemysel – a našim médiám sa to zdá v poriadku. Namiesto hľadania riešení neustále ukazujeme prstom na vinníkov v politike, ktorí sú však sami často ovládaní zahraničím a občas aj domácimi oligarchami.
Myslieť si, že láska zvíťazila nad nenávisťou, je jednoduchšie, než udržať fabriku a pokračovať vo výrobe.
Pán Mikloško spomína optimistické začiatky, no žiaľ, po 35 rokoch prevláda pesimizmus, hľadanie vinníkov a pasivita..
Kedysi sme čiastočne podporovali ZSSR a za to sme získavali suroviny. Aj keď sme ZSSR považovali za nepriateľa, starali sme sa o seba. Dnes máme vlastnú krajinu, ale ekonomicky obsadenú. Šikovní ľudia odchádzajú, riešenia sa nehľadajú, len vinníci, spoločnosť je roztrieštená, vidiek zničený a mestá preplnené. Máme síce viac slobody prejavu, ale menej času na užívanie si života.
Čo ostalo rovnaké? Médiá stále chrlia propagandu. Šikovní aj „šikovní“ sa majú lepšie než zvyšok obyvateľstva. Ľudia sú pesimistickí, no za socializmu sa aspoň rodili deti. Sledujeme šport, ale žijeme nezdravo.
Rozdielom je, že za socializmu sa život kontinuálne zlepšoval celých 41 rokov. A dnes? Dnes sme sklamaní z vývoja posledných 35 rokov. Naše predstavy sa nenaplnili – boli sme oklamaní.
Pokojný priebeh víťazstva Západu nad Východom bol možný vďaka naivite Gorbačova a vtedajšej komunistickej špičky. Domnievali sa, že naskočia na kapitalistický autobus bezplatne a budú sa v ňom viezť ako platiaci cestujúci. Zabudli však na to, že Západ je dedičom kolonializmu a má bohaté skúsenosti s podrobovaním a ovládaním nových území, národov ich elít a obyvateľstva.
Ešte máme 6 rokov na to, aby sme dosiahli taký pokrok, aký komunisti dosiahli za 41 rokov svojej vlády. Musíme však poriadne pridať. Oveľa ťažšie však bude dosiahnuť to, čo sme si v roku 1989 (naivne?) predstavovali. Takýmto tempom to nestihneme ani za sto rokov.
U nás by stačilo zvýšiť dane zahraničným firmám o jednu 365inu.
Skôr by sme sa mali sústrediť na záujmy Slovenska, nie na záujmy Ukrajiny, Ruska, USA, českého zbrojárskeho priemyslu, Orbánových cieľov pre Maďarsko a podobne. Oni si tvrdo presadzujú svoje záujmy, a my by sme mali robiť to isté.
Učme sa od Ukrajincov. Napriek obrovským územným, ľudským a materiálnym stratám tvrdo bojujú a nevzdávajú sa. My sme sa od roku 1938 vzdávali bez boja, a v roku 1968, počas invázie, sme si nechali dokonca aj vládu zajat.
Ak vybaví lacný ruský plyn alebo iným spôsobom pomôže Slovensku, tak mu cestu treba zaplatiť...
Odporúčame