A hneď na začiatku klame.
OK. Budem si pamätať, že presné vyjadrenia ťa nezaujímajú, že ty máš vlastné verzie. Len si ešte neprezradila, čomu neveríš na tej druhej strane.
Práve preto nasledovala moja otázka, že ako to povedala presne.
Takže to tak opísala, alebo si to tak mám ja doupraviť?
Ja neviem, ktorá to opisuje pravdivo, resp. ktorú časť u ktorej ponechať a ktorú nie (čo si ty ubrala u druhej?), viem len toľko, že JA nebudem tvrdiť, že povedala niečo, čo nie.
'Počas niekoľkých nechutných verbálnych útokoch sa mi ako tak darilo zachovať si chladnú hlavu a nedať sa vyprovokovať, ale ona pokračovala.'
A mobilizácia sa ti sleduje ľahko?
Omyl. To, že vám ktosi neverí, to, že práve vám hovorí nie, neznamená, že by nechcel veci meniť k lepšiemu, že trvá na nejakom zle.
Snaha upiecť koláč môže končiť v ktoromkoľvek bode zo širokej škály od chutného, primerane sladkého, nadýchaného kúsku, cez priemerne jedlý, až po nekonzumovateľný s 'bonusom' neporiadku, zničeného riadu, alebo trebárs aj požiarom. Vy iba dookola opakujete, že chcete, veľmi, veľmi chcete koláč upiecť. Lákate na tvary, farby, chute a vône, ale za nič na svete nechcete prezradiť presné postupy, surovinové zloženie, ich gramáž, použité riady, typ sporáku, či pece, teplotu a ani čas pečenia.
A odkiaľ vieš, že tú pravdu vôbec máš? Debata nemusí byť primárne o priesvedčaní, môže byť aj o hľadaní správnej odpovede, o vystavení svojej pravde skúške správnosti.
A prečo by prvý článok nemohol kriticky mieriť na Chmelára? Prečo by si to, čo píše, nemohol ktokoľvek myslieť slobodne bez objednávky?
Ako by sa k tomu mali stavať podľa teba logicky?
Čo presne by sa im malo páčiť na súčasnom dianí?
Ak nejde o rušenie hraníc, ale o ich zmenu, tak prekážkou zostávajú.
Takže vyberieš si bod v histórii, ktorý ti vyhovuje a zaň už nejdeš, lebo by mohol mať nároky ktosi iný?
Dar po darovaní nie je tvoj. Tiež si chodíš pre už darované so zbraňou v ruke? A už si vrátila všetko tebe darované?
Reagujem dľa svojho uváženia.
Keďže tu fotku vôbec nie je povinné mať, tak sa mi zdá zavádzajúce použiť k vlastnému blogu cudziu tvár. A ešte tú cudziu tvár nainštalovať do ďalšej fotky.
Pre mňa to podstatné je.
A sťažovat sa na chybné označenie a použiť pritom nesprávne priezvisko v článku, ktorý o tom pojednáva?
Aký si ty 'trendy smiling guy traveling with bag'.
https://stock.adobe.com/cz/images/Trendy-smi…
Prečo používaš túto fotku?
Tento článok neukazuje, že je MOŽNÉ žiť inak.
Napísať/povedať sa dá čokoľvek - napr. 'cestovanie zdarma, bezpečnejšie a rýchlejšie' - pársekundová záležitosť - prax je však otázna - KTO a AKO KONKRÉTNE to zabezpečí a to ešte v kontexte slov z iného vašeho článku 'Do práce můžete chodit, ale nemusíte.'
A má každý jeden z vás čisté svedomie z pocitu, že spravil, čo mohol? Takéto články sú vaše maximum?
Ani požiadavka voličov a ani skutočná a už vôbec nie iba deklarovaná ochota podporovať čosi neznamenajú realizovateľnosť v praxi. Toľko priestoru a toľko slov, čo tu mrháte na presviedčanie, toľko nevyužitých možností na predstavenie konkrétnych krokov a postupov, toľko prepásnutých šancí na skutočné argumenty. Neverím vám. Žiadne iluzionistické vízie, žiadne ľúbivé sľuby ma nedostanú. Jediné čo je z mojej strany očakávateľné sú otázky - kde, kedy, kto, čo, ako presne, ako KONKRÉTNE. Nič viac, nič MENEJ.
Odporúčame