Matka potrebuje "rodinné hniezdo", nie podnájom
...1) Bývanie v tzv. štátnych bytoch bolo najlacnejšou možnosťou. Takýchto bytov však štát veľa nemal a režim ich poskytoval najmä pre svojich vyvolených. Prvými na rade pri prideľovaní boli stranícke kádre, dôstojníci armády, príslušníci Verejnej bezpečnosti či agenti Štb. Za mastný úplatok sa však k takémuto bytu občas podarilo dostať aj bežnému smrteľníkovi.
Dodajme, že mnohé zo „štátnych“ bytov boli bytmi, ktoré štát ukradol v rámci „znárodňovania“ alebo zostali prázdne po ľuďoch, ktoré z krajiny utiekli...
...3) Družstevné byty boli z troch možností bývania najbežnejšie, avšak nevýhodnejšie ako štátne či podnikové byty, keďže bolo potrebné stať sa členom družstva (poplatok vo výške zhruba priemernej mesačnej mzdy pri 3-izbovom byte) a následne aj družstevný podiel, ktorý sa líšil v závislosti od mesta a lokality (D. Jankech uvádza 29 600 Kčs pri 3-izbovom byte).