:) dnes sa uz ani kvet nezasadí "len tak, lebo je to pekné". kazdy sa spyta "na co?" a potom "za co?". Estetika, umenie? to je coo?
:) dnes sa uz ani kvet nezasadí "len tak, lebo je to pekné". kazdy sa spyta "na co?" a potom "za co?". Estetika, umenie? to je coo?
"Stresy si vyrábame sami - svojím rozmýšľaním, konaním, závisťou a pod."
.
A vy o závislostiach predsa niečo viete, ako čítam váš príspevok :) Kulisy v pozadí sú dôležité, človek aspoň "nepočuje" vlastné myšlienky...
Gratulujem, si cielova skupina zadavatelov reklamy. Co televizor pouzivaju ako kulisu pri inej cinnosti a reklama obchadza ich vedomie a prenika do podvedomia. Cize tam, kam treba.
Preeeeeesne toto je problem. A nerieši to ani parkovacia politika - toto vyriešia iba zdieľané parkové miesta, čo sa dá dnes úplne pohodlne vyriešiť - technológií je XY, napr. wifi kamery v lampách ktoré kontrolujú všetky parkovacie miesta a ich využívanie a zdieľanie.
.
Tento systém naplní zase len niekomu vrecká a nič systémovo nevyrieši, akurát presunie autá niekde inde (pod zem sa neprepadnú ani na obláčik vyletia). Lebo my sme proste takí.
Čo sa týka garáží - ak sa neurobí poriadok s prvým a ďalším autom, o garáže nebude mať nikto záujem, lebo nie sú rovno "pod nosom" - teda pod "mojím oknom". Tak rozmýšľajú úplne všetci, každý parkuje 5m od domu a nie v garáži o 2 ulice ďalej.
To že sa vždy platí súkromným firmám je samozrejme problém - ako vždy, keď na každú dobrú vec striehnu supi, ktorí si už delia zisky.
.
Že ľudia s 2-3 autami prevalcujú ostatný by práve byť nemalo. Lebo prvé auto je akoby zadarmo (resp. minimum) a každé ďalšie je spoplatnené vždy viac. Auto môže mať na seba zadarmo len fyzická osoba, nie právnická. (ak je ten systém vychádza zo skúseností Starého mesta)
na môj nick, nie link :) prepáč a neurážam sa keď si to vysvetlil ako je to myslené :)
pozrieš si to jednoducho tak, že klikneš na môj link kde vysvetľujem ten rozdiel. samozrejme, že so zaťažovaním poľnohospodárov nesúhlasím a preto som písal, že financie neberiem do úvahy. len dopady na ŽP.
skús si pozrieť čo som k predmetnej veci písal (ježišmária jozef) a ujasni si rozdiel medzi zadržiavaním vody v krajine (nie je záťaž) a jej čerpaním z korýt riek a podzemnej vody (je to záťaž). lebo to je rozdiel, ktorý si nepostrehol.
neskutočné drísty..ďakujem. ja ťa urážať nebudem, hoci by som mohol.
.
nie nemyslel som spoplatnit farmarcenie az na kost a ani neviem ako si na to prisiel, ale kedze mas 5+ ani nejdem polemizovat, ako si si to odvodil - zrejme pisem telepaticky.
.
tie dalsie priklady co splietas tiez nechapem - napisal som niekde ze mi to nevadi?
.
jedine co som napisal je, ze 1. peniaze som nezohladnoval (ak by som zohladnoval, napisal by som to inak) 2. ze jednotlivec nie je zataz pre ZP, ale aglomeracia je zataz (§ 5 zak. 17/1992 Zb.)
A to tu už naozaj nikto nič nezaručuje??
.
Áut je toľko, že to nie je únosné. Tak ako k autu automaticky nedostaneš poistku, servis a garáž, tak k nemu už teraz nedostaneš ani parkovacie miesto pred domom. Nedá sa to. Ľudia s 2-3 autami prevalcovali tých, ktorí maju jedno auto alebo žiadne (peší ľudia sú diskriminovaní, chodníky a vnútrobloky slúžia na parkovanie).
Scenár využívaný desaťročia... prenajať parkovisko...spoplatniť parkovisko... ohradiť parkovisko.... odkúpiť prakovisko....postaviť budovu. A všetci zainteresovaní zarobia. Prerobí iba životné prostredie a občan.
nie som si istý, či sa dá posúdiť aká miera "bezbožnosti" tu bola pred 10.000 rokmi alebo pred 2.500 rokmi. podľa mňa miera humanizmu aká tu je dnes, v minulosti nikdy nebola.
"Boh, od ktorého Ducha sa odvrátili tým, že vytrvalo ignorovali existenciu a potreby vlastného ducha, tvoriaceho ich najhlbšiu vnútornú podstatu. Takýmto drsným spôsobom teda napokon dostanú príležitosť prebudiť v sebe k životu duchovnú iskru, ktorá v nich vždy ticho túžila po Bohu, po Svetle a po všetkých vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnotách a cnostiach."
.
Takže ak správne chápem, toto je pointa. Teda podľa vás tá "hlboká duchovná príčina súčasného svetového diania".
Moja otázka: bolo to inak pred 500 rokmi, pred 1.000 rokmi, pred 10.000 rokmi? Lebo podľa mňa nie, takže táto hlboká duchovná príčina je tu asi od samého začiatku.
=
"Je o našom vlastnom, dobrovoľnom zotročení ducha, ktoré sa zhmotňuje do reálnej a fyzickej podoby vonkajšieho zotročenia, prinášajúceho obrovské utrpenie, v ktorom majú .....svojho ducha a oslobodiť ho."
.
Podľa môjho skromného úsudku, Duch sa zotročiť nedá. Duša áno, Duch nie.
Peniaze som neriešil, tam kde sú peniaze je vždy nejaká záludnosť, určite aj v tomto prípade. (že nejde o ŽP, ale o prachy).
Jednotlivec nie je záťaž pre ŽP, záťaž je aglomerácia.
Mám asi 10 sporení, z platu mi to berie asi polovicu. Myslím na budúcnosť.
.
Na 80% o svoje peniaze prídem, lebo nikto netuší čo bude o 30 rokov. Systémovo sme tlačení nie do sporenia, ale do zadlžovania sa. Zisky sa privatizujú a straty platia zo spoločného. Jediné čo mi nakoniec o 30 rokov zostane, bude prázdna kapsa a čisté svedomie. Ako dnešným dôchodcom.
vyzývajú ľudí aby mysleli na budúcnosť. ale každý, kto kedy myslel na budúcnosť nakoniec o svoje peniaze prišiel - a tí, čo na budúcnosť nemysleli boli naopak zadotovaní zo štátneho. presne ako ste dala príklad s bytmi...
Dovysvetlenie k článku... čo sa tým myslí (môj názor).
Problém nie sú závlahy, ale čerpanie vody na závlahy. Závlahy sú prospešné pre rastliny, čerpanie vody je neprospešné pre biodiverzitu. A tu je stret záujmov (pestovateľov a spotrebiteľov - životného prostredia a jeho zložiek, občana).
.
Lány polí nie sú prirodzenou zložkou prostredia, tak ako mesto s milión ľuďmi nie je prirodzenou zložkou prostredia - je to veľká koncentrácia na malom mieste s negatívnymi dopadmi na ekosystém. Hoci plnia iné funkcie - zase stret záujmov.
.
§ 5
Únosné zaťaženie územia
Únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo ekologickej stability.
ide o nepochopenie a preto príklady nie sú dobré - záťaž pre ŽP je čerpanie vody, nie jej zadržiavanie. väčšina závlah sa realizuje ako odber vody z korýt riek a z podzemnej vody.