Rozloučení občana se státem: NEDÁM VÁM UŽ ANI KORUNU!
Rozloučení občana se státem: NEDÁM VÁM UŽ ANI KORUNU!
Keď som začala živnostníčiť, takmer všetok čas som venovala firme, inak sa nedalo. Čas "na papiere" som mala až večer a do postele som "padala" od únavy. Daň z príjmov som po prvý raz zaplatila pri druhom ročnom daňovom priznaní, ale až pri treťom som mohla odviesť aj slušný balík a zaradila som sa do režimu stálych platiteľov. To ma povzbudilo - začala som aj zamestnávať. Moji ľudia ani nevedeli, aké mám starosti aj o ich mzdy a odvody, keď klienti neplatili, neplatili včas, keď neplatili nielen chlapské slová, ale ani uzatvorené zmluvy, dohody. Opasok som uťahovala radšej sebe, aby problémy natoľko nepocítili ani oni, ani ich rodiny. Bolo úplne bežné byť v druhotnej platobnej neschopnosti, zato ja som nikde nemala "sekery", platila som včas, nikomu som nezostávala dĺžna.
Moji predkovia, živnostníci, ma naučili, že živnosť je posvätná a treba ju chrániť. Aj preto som neušla do eseročky. Ich živnosti zničili komouši, tí dnešní ma považujú za podvodníka. Živnosť som zrušila.
Toto je iný -izmus. V kapitalizme kapitalista musí vyrábať, aby dosiahol zisk, inak skrachuje. V tomto -izme nekrachujú, pritom ani nevyrábajú, a ak áno, na výrobu aj na mzdy dostávajú dotácie, odpúšťajú sa im dane, prípadne im banky natlačia deriváty. A už siahajú aj na úspory v bankách (Cyprus). Títo si užívajú a čoraz viac práceschopného obyvateľstva sa stáva nadbytočnými. Sociálny štát SR má len pre časť z nich pomoc. Je len otázkou času, kedy sa vzbúria
SOCIÁLNA POMOC (chudoba, sociálna núdza)
http://prankster.tym.sk/tretisem/predmety 3/p…
A z čoho žijú tí, čo prácu ešte majú?
Priemerná hrubá mesačná mzda a popisné štatistické charakteristiky hrubej mzdy v roku 2011 podľa krajov a pohlavia
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?d ocid…
Hodinová mzda na Slovensku je hanba!
Kalkulátor čistej mzdy na Slovensku 2013
V blogu bloger píše, na koho si vláda spomenula. Tieto moje dva príspevky sú o tom, na koho si vláda nespomenula. Sú doplnením blogu, pod ktorým sa diskutuje.
Moje príspevky na margo živnostníkov a dohodárov už nepíšem pre ňu. Informácie už má, napriek tomu je to stále rovnaká pesnička :-§
Príjemné sviatky :-)
V tej "štatistike" chýbajú celé skupiny osôb. Napríklad dohodári, agentúrni zamestnanci na leasing, brigádnici, ale aj živnostníci "na nútenej živnosti"... odhadom ide o niekoľko sto tísic osôb (len dohodárov bolo v roku 2012 okolo 600 tisíc).
Práce za odmenu sa nachádzajú aj pod rôznymi obchodnými zmluvami - napríklad zmluva o dielo, od kadejakých poradcov, expertov, analytikov (a tvorba a dodávka softvérov na štátne zákazky, s odmenami v miliónoch eur, s opakovanými úhradami licencie, atď. je tiež práca a podnikateľská činnosť :o))) až po živnostníkov, ktorí súkromne zamestnávajú sami seba
Prácu nachádzajú ľudia aj v rámci mimovládnych organizácií, v neziskovkách, neraz ako tzv. dobrovoľníctvo, za almužnu, často hradenú z eurofondov so spoluúčasťou štátu.
Všetky vyššieuvedené práce, a je ich viac druhov, než som spomenula, do štatistiky neboli zahrnuté.
Píšeš totálne nezmysly. Práve tí prví živnostníci, keď prišli na prah penzie, MAJÚ nárok na starobný dôchodok. Tí prví celkom určite.
Si tu nasadená na živnostníkov?
Prosíííím? PREČO to nemôžeš ísť do predčasného dôchodku? Na koho sa to hráš?
Ale to mi je jedno, lenže ty tými táraninami ubližuješ. Kto nepozná legislatívu, môže brať nezmysly, čo tu vypisuješ, ako fakt.
Do príspevku sa mi nezmestili slobodné povolania. Ale veď už som ti o nich písala, takže vieš, že táto skupina osôb od prevratu bola povinná platiť si akurát zdravotné poistenie. Vieš, ale tvoja pesnička je stále rovnaká. Obsesia.
Ako SMER upratuje bordel. Ak teda "u živnostníkov, či dohodárov bolo viacej podvodníkov ako poctivcov", nevyvodzuje dôsledky voči podvodníkom, ale naložili ešte viac poctivcom.
Podvodníci sa vyšmyknú vždy. A podvodom nie je byť majiteľom
- mimovládnych organizácií, neziskoviek, agentúry na sprostredkovanie práce. Do spoločného neplatia nič, zo spoločného však cicajú, "na činnosť" a pracovné sily získavajú medzi nezamestnanými, aj tanier polievky namiesto mzdy uhrádza štát
- eseročiek bez zamestnancov, v ideálnom prípade s registráciou sídla v daňových rajoch. Do spoločného neplatia nič, je super vybaviť si štátne zákazky, istoty sú istoty
Geniálne je mať vybavený lukratívny teplý flek v štátne správe, vo verejnom sektore, plat ide, štát hradí aj poistné do fondov na vysoké dávky (zdravotné a sociálne poistenie), popri tom mať založenú aj eseročku príp. mať ŽL, v rámci ktorých si "upracú", vrátia aj dane z príjmov, ktoré im boli zrazené na teplom fleku.
Doma som skončila s rokom 2011
-------------------------------------------- ----------------
Úplné náklady práce - výberové zisťovanie
http://px-web.statistics.sk/PXWebSlov ak/DATA…
-------------------------------------- -----------------------
Preddefinované tabuľky
Podniková štatistika
Dynamika nákladov práce podľa ekonomickej činnosti
Dynamika nákladov práce podľa krajov
Mesačné náklady práce na zamestnanca podľa ekonomickej činnosti
Mesačné náklady práce na zamestnanca podľa krajov
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid…
Som len bežný občan. Verejne dostupné informácie sú pre bežných ľudí na Slovensku - a za Slovenskú republiku - k dispozícii s oneskorením. Ale môžem kliknúť na weby v Nemecku, tam sa dozviem "vpredstihu" aj o tom, čo sa deje doma.
Vďaka, údaj v tabuľke vpravo som prehliadla.
Pozrela som si prameň - ide o vlastné výpočty na základe údajov Eurostatu. Lenže Eurostat, ak som správne čítala, sústreďuje údaje za firmy s počtom zamestnancov nad 10. A som z toho truľo.
Množina je teda cena práce za všetkých zamestnávateľov s počtom nad 10 zamestnancov (Eurostat) a Nemecký štatistický úrad z nej vyexcerpoval skupinu podnikateľov, z toho vo výrobe? Alebo mal k dispozícii údaje za celý súkromný sektor? A za všetky štáty EÚ? A aj aktuálne údaje za IV.Q 2012? ... hm, vlastne je to aj možné, že oni majú.
(ŠÚ SR je dnes pri akom dátume?... aspoň za republiku Slovensko)
Poprosím o zdroj, z ktorého vychádzaš (údaje od nemeckých štatistikov) - v článku nič také nie je. No a ak "súkromné firmy a osobitne výrobné firmy, predpokladala by som buď dva údaje za každý štát alebo údaj mám považovať len za výrobné firmy (samozrejme súkromné, o tom píšu aj v článku)
Tu je solídne vysvetlený Eurostat, sú tam aj údaje za roky 2005 - 2010
Náklady práce v Evropské unii 6. 10. 2012 | Zdroj: EU Office ČS, a. s.
Slobodný vysielač, relácia Informačná vojna
dnes v čase od 21:00 do 24:00 hod. na tému Čo sa deje za dverami daňových úradov, o boji proti korupcii, "verejných" obstarávaniach, eurofondoch, návykových látkach a poslancoch. Hosť: Martin Daňo - investigatívny novinár
http://www.slobodnyvysielac.sk/program/m3/p6
V rámci krajín Európskej únie, z ktorých mal Eurostat údaje k dispozícii, sa v štvrtom kvartáli cena práce medziročne najviac zvýšila v Rumunsku (7,6 %) a Estónsku (6,7 %). Medziročne zníženie ceny práce evidovali v Španielsku (-3,4 %) a v Slovinsku (-2,1 %).
Zdroj: SITA, Podnikam.SK
Tak si vyberte z rôznorodej ponuky údajov :o))
Každopádne - trend za Slovensko je podstatne horší, zhoršuje sa, v porovnaní s priemerom EÚ.
15.03.2013 13:53 | Podnikam.SK - Ekonomika, Zdroj SITA
Hodinová cena práce na Slovensku sa za tri mesiace do konca decembra zvýšila viac, ako bol priemer eurozóny aj celej Európskej únie.
Náklady na prácu v rámci eurozóny aj európskej dvadsaťsedmičky v štvrtom kvartáli vlaňajška medziročne vzrástli zhodne o 1,3 %.
najviac rástli mzdové náklady v Rumunsku
Mzdové náklady na prácu boli v SR v štvrtom kvartáli medziročne vyššie o 3,3 %. Na Slovensku bola cena práce v medziročnom porovnaní vyššia o 3,0 %. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnil v piatok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Mzdové náklady na hodinovú cenu práce v rámci eurozóny boli v štvrtom kvartáli predchádzajúceho roka vyššie o 1,4 % a ostatné náklady o 1,0 %. V rámci celej EÚ mzdové náklady na prácu medziročne vzrástli o 1,4 % a ostatné náklady stúpli o 1,2 %. Mzdové náklady na prácu boli v SR v štvrtom kvartáli medziročne vyššie o 3,3 % a ostatné náklady o 3,2 %.
pokračovanie
Cena práce v SR rástla rýchlejšie, ako bol priemer EÚ
Hodinové náklady, brutto mzda, plat, príjem - a v čistom, po zdanení, odvodoch, okrem inflácie (spotrebný kôš a dopady na základné životné potreby, tovar služby), a rôzne poplatky.
Kŕmia nás porovnávaním napríklad daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku so zaťažením v rámci eurozóny, v rámci EÚ, sveta ... - lenže IBA V PERCENTÁCH. Nezohľadňujú sa ďalšie, a veľmi významné, faktory, ako je čiastkový (vymeriavací) základ na daň z príjmu alebo odvodov, aké sú odpočítateľné položky, aby základ bol nižší, oslobodenie od povinnosti platiť túto daň, atď. Ak by sa tieto faktory zohľadnili, padla by aj tá mantra o tzv. (percentuálne) vyššom daňovom a odvodovom zaťažení v civilizovanom svete, než máme na Slovensku. Zaujímavé by bolo aj porovnanie, aké "bezplatné" služby (hradené z daní) si môžu dovoliť poskytovať jednotlivé štáty! A aká je sociálna sieť pre ohrozené skupiny obyvateľstva.
Odporúčame