A to som ešte nebrala do úvahy, že ten čistý príjem v roku 2012 bol len 312eur, čo je podstatne menej, než tých bývalých 10943,87Kčs=1650Kčs.
A to som ešte nebrala do úvahy, že ten čistý príjem v roku 2012 bol len 312eur, čo je podstatne menej, než tých bývalých 10943,87Kčs=1650Kčs.
O názoroch, pocitoch, sa totiž dá diskutovať. O faktoch nie. Fakty majú, ale nepracujú s nimi, dokonca pred verejnosťou ich zamlčiavajú - zahmlievajú ich.
Na tejto na tejto inflačnej kalkulačke http://www.ineko.sk/kalk.html zadávam modelový príklad na porovnanie v čase
- čistý príjem 1650 Kčs rok 1990=10943,87Kčs rok 2012 (363,27eur)
- nájomné, všetky náklady, poplatky, réžia za byt 1990=200Kčs, rok 2012 podľa kalkulačky=1326,53Kčs (44,03eur)
Vyzerá to celkom fajn, až na to, že tie náklady, poplatky, réžia za byt, ten istý byt, boli v roku 2012 nie 44,03eur, ale až vyše 140eur. Tých 140eur=636,89eur=2111Kčs. A čistý príjem v roku 2012 bol len 312eur. Tejto osobe teda v roku 2012 chýba 461Kčs (2111 mínus 1650) len na to, aby bola schopná uniesť náklady za bývanie v tom istom byte, pri tých istých službách, pri porovnateľnom príjme z roku 1990. Každý mesiac vzniká dlh 461Kčs. A kde sú ostatné položky na prežitie? Predmety bežnej spotreby, predmety dlhodobej spotreby?
Keď spotrebiteľ znižuje svoju spotrebu, dodávateľ zaklope na dvere kompetentného Úradu a vznikne buď ďalší paušálny poplatok alebo sa mu povolí zvýšiť doterajší. Poplatok "za vatu".
Ak ti podnikateľ zostane aj v niekoľkomesačnom omeškaní s úhradou faktúry trebárs v sume 1 mil. eur, 100 mil. eur, miliardu eur, zo zákona mu naúčtuješ jednorazový sankčný poplatok 40 eur. Rovnaký sankčný poplatok sa od 1.2.2013 ZO ZÁKONA vyrubuje komukoľvek, kto faktúru zaplatí jeden deň po lehote splatnosti a fakturovaná suma činí len niekoľko eur, prípadne niekoľko centov (v rámci DOV medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú bežné aj také faktúry).
Ide o jednorazový poplatok popri sankčných úrokoch z omeškania a náhrade škody. Sankčné úroky z omeškania boli od 1.2.2013 zvýšené aj v obchodných vzťahoch, aj v občianskoprávnych vzťahoch - pri občianskoprávnych intervenovali "ochrancovia spotrebiteľov", tie sú o niečo nižšie.
U sadzieb z úrokov ponechali alternatívy. A ich zmyslu rozumiem. Aj čo majú veriteľovi pokryť. U jednorazového poplatku alternatívy (príp. odpustenie) neexistujú. Jednorazový poplatok pokrýva veriteľovi vyfabulované náklady - DUPLICITNÉ.
Trestný zákon trestá zločinca v prípade dokázania trestného činu jednou sankciou. Nie niekoľkými. A aj pri vynesení verdiktu súd zohľadňuje určité skutočnosti, poľahčujúce.
Na Slovensku sa dobre vládne - na Slovensku sa perfektne z ľudí vyťahujú ďalšie a ďalšie peniaze. Čisto, veď na základe zákona. Ľudia nevnímajú salámovú metódu a lobistické predpisy schvaľované vládou.
Totalita nezvykne do spoločnosti prichádzať skokom.
Tento predpis sa vzťahuje na každú osobu v rámci dodávateľsko - odberateľských vzťahov. Teda aj na fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľom - vzťahujú sa na každého bežného občana, teda aj na každého spotrebiteľa. Nová sankcia - pokuta = jednorazový poplatok 40 eur - je riešená cez Obchodný zákonník, len úroky (aj zvýšené po novom) z tohto vzťahu sú riešené cez Občiansky zákonník.
Toľko na vysvetlenie každému, komu po 1.2.2013 napríklad dodávateľ médií naúčtuje okrem sankčného úroku aj 40 eur za omeškanie úhrady. Nezáleží na tom, z akéhokoľvek dôvodu k omeškaniu došlo. A nezáleží ani na tom, či osoba bola oproti lehote splatnosti v omeškaní len pár hodín.
Aj keby si bezdomovec chcel niekde bývanie zazmluvniť, a aj ak by mu bol niekto ochotný nejaký priestor na bývanie poskytnúť, musel by tam nepretržite bývať a platiť nájomné minimálne po dobu šesť mesiacov, aby mu vznikol nárok na príspevok v hmotnej núdzi.
http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-ro dina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudz i.html?page_id=226
Každý živý tvor musí niekde prespať. Len legislatívci na Slovensku žiadajú od osoby v hmotnej núdzi tento prírodný ákon vydokladovávať. Takže úradníci, ktorí sa na legislatívu odvolávajú, nekompromisne vyžadujú, aby žiadateľ o príspevok na bývanie (k základnej dávke v hmotnej núdzi) predložil dôkazy, že najmenej 6 mesiacov pred predložením žiadosti, niekde býval, platil, nemá tam žiadny dlh resp. má dohodnutý splátkový kalendár. Takýto dôkaz bezdomovec nemá, nemôže mať. A noclaháreň, útulok pre bezdomovca, z pochopiteľných dôvodov takýto doklad bezdomovcovi ani nemá na základe čoho vystaviť.
Ubytovne na Slovensku prakticky neexitujú a noclahárne, útulky pre ľudí sú na jednu noc, pre psov , mačky a iné túlavé zvieratá to neplatí, hoci .... v Bratislave sa dejú aj okolo zvieratiek nenormálne veci http://bratislava.sme.sk/c/6680237/hrozi-ze-zatula ne-zvierata-skoncia-v-kosiciach.html
JaroslavCizmarik, výborné príspevky :)
tu je to dosť dobre rozobrané a situácia v Česku je o niečo lepšia, než na Slovensku - aj o tom viac píšu
http://nadrevo.blogspot.sk/2011/02/byt-bez domovcem.html
Paradoxy na Slovensku sú aj v tom, že práve bezdomovec nemá šancu získať štátny príspevok na bývanie, pretože jednou z podmienok je preukázanie platieb za bývanie minimálne 6 mesiacov pred podaním žiadosti - pre bezdomovca je to nesplniteľná podmienka!
V rámci štátnej pomoci ako osoba v hmotnej núdzi teda môže získať nanajvýš dávku v hmotnej núdzi 60,50 eur a k tomu príspevok 2 eur, spolu 62,50 eur/mesiac. Aj to je náročné vybaviť najmä kvôli preukázaniu (trvalého) pobytu. Z ostatných príspevkov môže ešte získať aktivačný (63,07 eur), ak sa zapojí do aktivačných prác - obce ich ale nemajú bežne "v rukáve"!! :-( A dávky v hmotnej núdzi sa na Slovensku valorizovali naposledy k 1.9.2009!
Takú hlúpu máme na Slovensku aj legislatívu, ktorá má pomáhať a chrániť.
Zmeny v Obchodnom zákonníku - najnovšia novela platná od 1.8.2012
Úmyselne dávam link na článok, kde je "reč legislatívca" preložená do ľudskej reči
http://www.podnikam.webnoviny.sk/manazment/manaz ment-podnikatela/novela-obchodneho-zakonnika-vedie t/24758
http://www.epredpisy.sk/predpisy-vo-vlade/2519801- vykonanie-obchodneho-zakonnika
Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (ide najmä o náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov).
Teória transakčných nákladov samozrejme rozlišuje aj ďalšie druhy transakčných nákladov[4] vznikajúce v dôsledku porušenia zákonných alebo zmluvných povinností. Paušálna náhrada však má slúžiť len na „náhradu“ toho druhu nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi v súvislosti s monitorovaním jeho pohľadávok a „stavu (prípadne rozsahu) ich uspokojenia“. Paušálna náhrada nákladov teda nijakým spôsobom nevylučuje existenciu nároku veriteľa na náhradu ďalšej škody, ktorá veriteľovi vznikla v súvislosti s „uplatnením“ pohľadávky napr. v súdnom konaní.
K § 2
Predmetný novelizačný bod transponuje ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice 2011/7/EU.
Ustanovenie určuje výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky u osoby dlžníka, ktorú smernica 2011/7/EU definuje minimálne na úrovni 40 €. Členské štáty s v rámci transpozície smernice 2011/7/EU v súlade s jej čl. 12 ods. 3 môžu ustanoviť paušálnu náhradu vo vyššej sume ako 40 €, uvedené však predkladateľ vyhodnotil v podmienkach Slovenskej republiky a najmä vzhľadom na skutočnosť, že nárok na paušálnu náhradu vzniká bez ohľadu na sumu nezaplatenej (splatnej) pohľadávky veriteľa a dobu dlžníkovho omeškania (jeden deň alebo jeden rok), za nevhodné a hlavne neprimerané a neproporcionálne opatrenie.
Chvályhodné (a nie si jediný).
Iný príklad: omeškanie vyúčtovania Q spotreby el.energie 2,27eur
Začiatkom mesiaca kontrolujem došlé faktúry, šeky starenke s dôchodkom 312 eur a riešim jej ich cez Internet banking, aby to mala aj lacné. Zálohové platby od ZSE má vždy splatné ako prvé, vždy k 7. dňu v bežnom mesiaci. Vyúčtovanie však bolo termínované už do 2.dňa v mesiaci. "My" sme ho uhradili s 1-dňovým oneskorením. Ak sa "nám" niečo podobné (a nielen v rámci DOV so ZSE) stane po 1.2.2013, tejto DELIKVENTKE jednorazovo vyúčtujú aj poplatok 40 eur - bez pardónu. Lebo neexistuje žiadny opravný prostriedok, nič "na odstránenie alebo aspoň zmiernenie tvrdosti zákona".
Starenke po úhrade bežných mesačných poplatkov za 1-izbový byt a réžiu zostáva z dôchodku NA VŠETKO OSTATNÉ cca 170 eur. A je na tom ešte pomerne lepšie, než mnohí iní na Slovensku.
Štát nie je dobrý "ochranca". A škoda, že nový predpis vykladajú len ako vzťah medzi podnikateľmi. Nie je to úplná pravda!
"Kde stojíme v medzinárodnom porovnaní? (Lucia Kureková)
28.10.2012 / Blogy / Analýza blog
"Medzi politikmi a tiež medzi verejnosťou sa udomácnilo presvedčenie, že slovenský sociálny systém je príliš rozsiahly a nákladný, vytvára neaktivitu a dostatočne nemotivuje pracovať. Je to ale naozaj tak? Niekoľko grafov, ktoré ponúkajú pohľad na postavenie Slovenska v kontexte ostatných krajín EÚ.
http://blog.etrend.sk/analyza-dokazala/2012/ 10/28/niekolko-zaujimavych-udajov-o-nasom-socialno m-systeme/
Bezdomovectvo, a všeobecne ľudia sociálne vylúčení (zo spoločnosti vykopnutí), sú mojou "srdcovkou". Čosi som si s nimi, medzi nimi, aj na vlastnej koži, odžila. Po skúsenostiach sa vôbec nečudujem, ak pomoc "sociálnych úradníkov" odmietajú. Byrokracia, šikana, arogancia, manipulácia, experimenty v rámci "projektov, na ktorých sa my mladí učíme byť empatickí"- Musí to byť silná osobnosť, s obrovskou motiváciou, aby to všetko vydržala. Inak ešte hlbší prepad, z ktorého sa už nevyhrabú.
Česť jednotlivcom, ale "systém" nepustí. Ešteže sú na Slovensku dobrí ľudia a (len! ) niektoré neziskovky, ktorí pomáhajú NEZIŠTNE.
Pekne píšeš, rada Ťa tu čítam, Antigorila :-)
Ústavný súd Slovenskej republiky potrebuje podanie, inak nekoná. A podanie, podnet, nemôže dať radový občan, ani skupina občanov, ak sa domnievajú, že prijatý právny predpis resp. jeho časť, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z takejto možnosti boli občania Slovenskej republiky vylúčení. Ústavou Slovenskej republiky!
Mali sme dobrý sociálny systém, vrátane dôchodkového zabezpečenia. Bol vyvážený a mnohými rokmi vycizelovaný, a bol aj s primeranou sociálnou sieťou - pre tých najbezbrannejších. A nie je pravda, že bol finančne neúnosný. Nie je to pravda dnes, nebola to pravda ani počas demontovania zavedeného sociálneho systému netvorom a spol.
Tu si môžeš porovnať výdavky na sociálnu ochranu v rámci EÚ, aj štruktúru. Text aj obr.7 a nasl. Priemer len z verejných výdavkov bol v roku 2011 19,9% HDP, Slovensko pozri na obr.7
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics _explained/index.php
/Government_finance_statisti cs/sk
A trebárs v roku 2008 tieto výdavky, ale ZO VŠETKÝCH ZDROJOV dosiahli 26,4 % HDP v EU-27. Avšak hodnota tohto ukazovateľa za jednotlivé členské štáty vykazovala aj dvojnásobné rozdiely. Podiel výdavkov na HDP bol najvyšší vo Francúzsku (30,8 %), najnižší v Lotyšsku (12,6 %) a za Slovenskú republiku dosiahol 16,0 %
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=304 56
Toto je pohľad byrokrata, úradníka
http://www.hlavnespravy.sk/bratislava- mestske-casti-bezdomovcov-neignoruju-no-odozva-vzd y-nepride/56009/
niektorí pomoc bezdomovcom pochopili takto: " V lete IM (!) mestská časť spolu s partnermi kúpila aj traktor s kosačku. Teraz s ním môžu odhŕňať sneh." - toľko empatie, to sa len tak nevidí :-(
Odporúčame