Príspevky používateľa

• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  Otec pracoval na Povereníctve vnútra a matka bola ženou v domácnosti. Jej rodičov zaistili 14. januára 1952 kvôli napomáhaniu k úteku cez hranice matkinmu bratovi, Vojtechovi Dankovi. Jej matka, Margita Valentová, mala v čase zatknutia tridsaťdva rokov a bola odsúdená na doživotie. Neskôr bol tento trest skrátený na dvadsaťpäť rokov. Počas siedmich rokov, ktoré napokon strávila vo väzení, bola väznená 9 mesiacov v Bratislave, neskôr v Rimavskej Sobote, v Pardubiciach a v Želiezovciach. Otec, Pavel Valent, zatknutý vo veku 39 rokov, bol odsúdený na trest smrti, ktorý bol vykonaný 28. marca 1953. Rodina doposiaľ nevie, čo sa stalo s jeho telom a kde je pochovaný. Všetok rodinný majetok bol zaistený, skonfiškovaný a daný na dražbu. O tri deti, Gitu, Helenku a Petra, sa starali starí rodičia v Ladomeri.

  palanio
  28.08.2018
  10:29
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  MARGITA

  Dojímavý životný príbeh rodiny, ktorá zaplatila za pomoc svojmu blížnemu tú najvyššiu daň a okúsila kruté a nemilosrdné praktiky totalitného režimu. Zatknutie a popravenie otca, nespravodlivé odsúdenie a väznenie matky, starého otca i strýka. Tri opustené deti, ktoré režim vytrhol z náručia rodičov a o ktoré sa musela sama postarať chorľavá stará matka. Bolesť, utrpenie, mučenie, smrť, samota i smútok, tomu všetkému museli čeliť členovia jednej rodiny, ktorá nechcela nič viac, len pomôcť matkinmu bratovi.

  palanio
  28.08.2018
  10:27
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  PAVEL

  Po nástupe totalitnej komunistickej moci bol vyšetrovaný Štátnou bezpečnosťou a nespravodlivo odsúdený na dvanásť rokov za vojenskú zradu. Prešiel mnohými väzeniami, pracovnými tábormi a istý čas bol na nútených prácach i v uránových baniach v Jáchymove.

  palanio
  28.08.2018
  10:24
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  EMIL

  Bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený za velezradu na 6 rokov. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.

  palanio
  28.08.2018
  10:22
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  JURAJ

  V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu. Juraj Anoškin dostal štyri roky väzenia, jeho sestra tri. Trest si odpykával v Jáchymovských baniach. Po prepustení sa vrátil do Bratislavy, kde začal pracovať ako projektant.

  palanio
  28.08.2018
  10:19
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  ZUZANA

  Obeť kolektivizácie majetku... Jej manžel Ľudovít bol v roku 1952 okresným súdom odsúdený za trestný čin sabotáže na 7 rokov odňatia slobody. Bol im skonfiškovaný dom, pôda, živý a mŕtvy inventár i všetky poľnohospodárske zásoby. Zuzana bola nútená vysťahovať sa na štátny majetok Moravany v okrese Čáslav v kraji Pardubice, kde musela tvrdo pracovať celé tri roky.

  palanio
  28.08.2018
  10:18
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  JOZEF

  Ako 18-ročný odišiel do Sovietskeho zväzu za vidinou úrodnej pôdy a bohatstva, no opak bol pravdou. Našli tam len biedu a chudobu. V roku 1948 ho počas priateľovej rozlúčky so slobodou donútili prečítať leták s nápisom „Smrť Stalinovi“, za čo ho o pár týždňov neskôr zatkli a odsúdili na 10 rokov väzenia. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír), Magadan, Usť- Kujga.

  palanio
  28.08.2018
  10:15
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  JÁN

  Komunistický režim mu neumožnil vyštudovať teológiu a stať sa kňazom. Keď sa chcel o to pokúsiť v zahraničí, útek mu prekazila rozvodnená rieka Morava a následne hliadka Pohraničnej stráže. Miesto univerzity čakala Jána tvrdá vyšetrovacia väzba a roky v jáchymovských táboroch.

  palanio
  28.08.2018
  10:13
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  Po nástupe komunistov k moci viedol Imrich Danko usporiadaný život. Ten sa zrazu po úteku jeho brata do Rakúska v roku 1952 zásadne zmenil. Štátna bezpečnosť ho obvinila, že sa podieľal na bratovom úteku a odsúdila ho na osemročné väzenie.

  palanio
  28.08.2018
  10:11
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  Rozália Stella Danková ako rehoľná sestra vincentka vo svojom živote musela čeliť komunistickému prenasledovaniu, súdu aj väzeniu. Bola aj učiteľkou i zdravotnou sestrou. Počas SNP pracovala v nemocnici. Po páde totality otvorene hovorila a svedčila o utrpení a príkoriach, ktoré zažila, aby sa nezabudlo na krutosť komunistického režimu, čo dokumentovala aj knižne.

  palanio
  28.08.2018
  10:10
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  Rudolf Dobiáš je výnimočnou osobnosťou, ktorá zaujala mimoriadne miesto v slovenskej literatúre. Ako čerstvého vysokoškoláka ho neprávom zatkli a odsúdili. Po rokoch strávených väznením a prácou v uránových baniach sa vrátil k literárnej tvorbe z čias svojej mladosti. Nikdy však nezabudol a verejnosti priblížil osudy ďalších, ktorí sa nezaslúžene ocitli vo väzeniach a koncentračných táboroch, a ktorých často osobne poznal - triednych nepriateľov.

  palanio
  28.08.2018
  10:03
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  KAROL

  Za pokus o prekročenie hraníc ho zatkli a bol uväznený. Prešiel si niekoľkými väzeniami a tábormi až sa dostal do uránových baní do Jáchymova. Hlboko veriaci človek so zmyslom pre ľudské práva, ktorý nestratil vieru v dobrých ľudí ani po páde komunizmu. V Jáchymove sa zúčastňoval na tajných omšiach. Po prepustení kvôli politickým dôvodom často striedal zamestnania.

  palanio
  28.08.2018
  09:57
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  MARGITA

  „Prečo si neprávom odsúdil môjho otca? Začo? ...ty JUDr. z ľudu! Podľa akého paragrafu si odsúdil môjho otca? Za jeho trápenie? Za jeho prácu?“ Tieto slová v rozrušení povedala pani Margita toho času devätnásťročná sudcovi Petrovi, ktorý v tom čase ešte nemal skončený ani šesťtýždňový kurz JUDr. Stalo sa tak 10. septembra 1955 po odsúdení jej otca Félixa Máthého. Na vlastnej koži okúsila štyri mesiace väzenia za urážku verejného činiteľa a následne sa roky nemohla uplatniť vo svojej pedagogickej profesii.

  palanio
  28.08.2018
  09:49
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  MICHAL

  Bol nepriateľom komunistického režimu, ktorému v rámci hospodársko-technickej úpravy pôdy vymenili jeho pozemky za menej kvalitné, dobytok mu niekoľkokrát vzali, v 60. a 80. rokoch ho šesťkrát vyšetrovali a súdili za vykonštruované trestné činy.

  palanio
  28.08.2018
  09:47
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  VLADIMÍR

  Po nástupe komunistického režimu rodina Vladimíra zažívala jednu ranu za druhou. Najskôr zavreli jeho starého otca do väzenia, otca na psychiatriu a on sám skončil tiež vo väzení. Údajne za podvracanie republiky. Bol totiž členom spolku mladých veriacich ľudí, ktorí sa pravidelne stretávali. Po vyšetrovacej väzbe sa dva roky „prevychovával“ v pracovnom tábore.

  palanio
  28.08.2018
  09:45
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  Emília žila intenzívnym náboženským životom. Po štúdiu sa zamestnala v Mestskej knižnici na hudobnom oddelení, čo bolo ideálnou možnosťou rozvíjať a realizovať aktivity v Podzemnej cirkvi. V lete každoročne organizovala pre veriacich turistické dovolenkové pobyty na chate v Kyjaticiach, ktorá bola síce niekoľko rokov v hľadáčiku Štátnej bezpečnosti, ale až v auguste roku 1980 sa im podarilo prítomnú skupinu dovolenkujúcich zachytiť. Emília Kesegová a kňaz Jozef Labuda následne strávili dva a pol mesiaca vo väzbe v Banskej Bystrici, ich prípadu sa ujal JUDr. Čarnogurský a v novembri sa mu podarilo dostať ich na slobodu. Súdy však trvali tri roky, medzitým prišla o miesto v knižnici, absolvovala pracovnoprávne pojednávania so zamestnávateľom, pridali sa i zdravotné problémy. Konečný verdikt padol na jar 1983 - 4 mesiace podľa §178 - marenie dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločenstvami a nastúpila na výkon trestu zvyšných 6 týždňov do Bratislavy v Mlynskej doline.

  palanio
  28.08.2018
  09:42
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  1. septembra 1952 som nastúpil do Novák do baníckeho učilišťa. Po dvoch mesiacoch prišiel za mnou jeden z našej dediny, ktorý bol tiež banícky učeň a bol doma v nedeľu a prvý mi oznámil, že: ,Otca ti zobrali a zavreli ho.‘ Keď som prišiel domov, tak som sa opýtal mamky, ako to bolo. Tak mi povedala toľkoto: ,Syn môj, boli sme s otcom v jeseni vykopávať zemiaky. Predseda miestneho národného výboru súdruh Miškolci prišiel za nami a povedal nám, aby sme sa okamžite vrátili domov. Keď sme sa vrátili domov, deti zo škôl, ľudia na ulici kukali, pretože to bolo hotové divadlo. Otca postavili do rohu, dvaja žandári ho strážili a zobrali všetko.‘ Všetko, skutočne. Mamka mi hovorila, že ešte aj nože, čo sme mali pripravené na zabíjačku, múku, chlieb, orechy, domáce zajace, všetko brali rad radom, vyzametali.

  palanio
  28.08.2018
  09:21
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  Alojz veľmi túžil študovať, v presvedčení, že pomôže svojmu otcovi, nastúpil v septembri roku 1952 do baníckeho učilišťa v Novákoch. V tom istom roku otca Františka zatkli a odsúdili na dva roky odňatia slobody, pokutu tristotisíc korún a vysťahovanie z Nitrianskeho kraja. Trest si odpykával v bani v Jáchymove, avšak po smrti Klementa Gottwalda v roku 1953 a po udelení amnestie, bol prepustený na slobodu. Alojz Kuna v roku 1957 narukoval do Opavy, pracoval v bani a neskôr v kameňolome. Po skončení vojenskej služby nechcel ďalej pokračovať v práci v bani, preto nastúpil do Hydrostavu v Bratislave. Nové miesto získal za pomoci priateľov a zostal tu pracovať dlhých 32 rokov ako robotník. Oženil sa a vychoval dvoch synov.

  palanio
  28.08.2018
  09:19
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  „Ja sa pozerám na vtedajší politický beh, že mali záujem chytro nás pozatvárať, čím viac zneškodniť, zastrašiť zvyšok, aby sme sa ani jeden neodvážili robiť protištátnu činnosť. Robili monstráky a nás dali dohromady dvadsiatich ôsmich. Spravili veľký monstrák, do novín písali - protištátna činnosť. Ja som bol medzi prvými, druhými, tretími obvinený, že sme skupinu protištátnu organizovali, lebo tento Mišo a títo eštebáci boli na to tak školení, aby čím viac ľudí obvinili paragrafom päť a paragrafom jeden. To bola velezrada a špionáž, a na to boli všetko sadzby od desať rokov hore. Lebo keď sme sa stretli v tom Jáchymove a sme sa jeden druhého pýtali, za akých okolností, čo spravil, to najhoršie bolo, že sympatizoval. A stačilo sympatizovať. Oni takýchto ponavštevovali a vyťahali z nich, alebo ich natoľko exponovali, aby mali dôvod ich zavrieť. A oni za tieto činy dostali pochvalu, ba naopak boli ohodnotení čím viac, ktorých pozatvárali.“

  palanio
  28.08.2018
  09:17
• Za totáča sme skákali po stromoch
  

  Prišli februárové udalosti a po prvých náznakoch procesu znárodňovania, ktorý by pre Jozefa znamenal stratu všetkého, čo s námahou toľké roky budoval, premýšľal nad odchodom do zahraničia. Snahy o opustenie republiky mali aj ďalší jeho priatelia a známi. Prípravy však kontrolovala vtedajšia ŠtB, ktorá pravdepodobne mala v skupine svojho agenta. Krátko pred realizáciou plánu bola celá skupina zatknutá a s ňou i mnohí ďalší, ktorí o tom vedeli a prípad neoznámili. Zatknutých a súdených bolo celkom 20 osôb. Jozef Hanko bol 9. decembra 1949 odsúdený za zločiny velezrady a vyzvedačstva na 15 rokov odňatia slobody. Po prechodných „pobytoch“ v Bratislave a v Leopoldove ho v roku 1950 transportovali do lágrov na ťažbu uránu; najskôr na tri roky do Jáchymova, potom do Příbramu, kde strávil sedem rokov. Dňa 9. mája 1960 bol na základe amnestie A. Novotného z väzenia prepustený a po 10 rokoch a 8 mesiacoch sa mohol opäť vrátiť k svojej rodine.

  palanio
  28.08.2018
  09:15