Někteří Rusové si stěžovali, že volby byly zfalšované a že Putinova moc není legitimní. Víte, jak se v Rusku takovým lidem říká? Nezvěstní…
Někteří Rusové si stěžovali, že volby byly zfalšované a že Putinova moc není legitimní. Víte, jak se v Rusku takovým lidem říká? Nezvěstní…
Organizátoři her v Soči měli problém zaplnit místa pro diváky během biatlonu. Ukázalo se, že lidé vzali vážně prezidenta, že se mají vyvarovat všeho, kde je v názvu BI…
Prezident Putin prohlásil, že navzdory tomu, že byla Ukrajina posledních pár týdnů ve zprávách, průzkum ukázal, že 64 procent amerických studentů neumí najít Ukrajinu na mapě. Ano, ale je to jen otázka času. Brzo ji tam nenajde nikdo.
Píše se rok 2024 a Voloďa s Dymou se probudí na dače. „Héé,“ dí Voloďa. „Nějak už se mi to v hlavě motá. Kdo je teď vlastně prezident a kdo premiér?“ „Húú,“ polkne ztěžka Dyma. „To je jedno. Tak já jsem třeba premiér.“ „Víš co? Když máš tu exekutivní moc, skoč pro pivo,“ rozhodne Voloďa.
Vladimir Putin a Donald Trump spolu slavnostně povečeří na banketu během setkání G-20. Po večeři se osmělí americký žurnalista s otázkou na Trumpa: “Pane prezidente, o čem jste spolu celou dobu hovořili?” “Zrovna plánujeme třetí světovou válku,” odvětí Trump. “A jaký bude mít přesný průběh?” “Zabijeme čtyři miliony muslimů a jednoho zubaře.” “Novinář vypadá zmateně: “A proč vlastně zubaře?” Vladimir Putin zaklepe Trumpovi na rameno a vítězoslavně mu zašeptá: “Co jsem ti říkal, Donalde? Na muslimy se nikdo ani nezeptá.”
“Ptá se liška vrány se sýrem v zobáku: Ty budeš volit Putina?” Vrána mlčí. Liška opakuje otázku: “Budeš volit Putina?” Vrána stále chytře mlčí. Liška se ale nevzdává: “Budeš volit Putina, nebo ne?” zeptá se již ostřejším hlasem. “Ano,” odpoví ustrašeně vrána a sýr ji vypadne ze zobáku. Liška jej popadne a utíká s ním pryč. “Copak by se něco změnilo, kdybych odpověděla, že ne?”
“Kreml varoval, že pokud bude Západ dále zvyšovat své sankce, bude Moskva muset reagovat navýšením preferencí svého prezidenta.”
abraxas.. to co sem davas ty je uplne mimo.. ohajujes rezim ktory pachal zlociny na vlastnych ludoch.. tento system nemal NIKDY vzniknut!!!!!!! ak ti nevadi, ze sa vtedy donasalo, zatvaralo, kradlo, zabijalo tak si vazne chory.. ja som s tebou skoncil..
Starý otec, Gabriel Danko, bol počas návštevy Bratislavy, kam išiel zobrať lístky na potraviny pre deti, zatknutý a následne väznený viac ako sedem rokov v Příbrame a v Jáchymove. Okrem toho bol väznený aj matkin brat, Imrich Danko. Vojtech Danko, kvôli ktorému trpela celá rodina, pôsobil ako notár v Detve. Po vyjadrení nesúhlasu s vládnucim režimom mu hrozilo väzenie, a preto sa rozhodol nelegálne prekročiť hranice a odísť do Rakúska. Pri úteku mu pomáhal pamätníčkin otec, za čo bol neskôr odsúdený a popravený.
Otec pracoval na Povereníctve vnútra a matka bola ženou v domácnosti. Jej rodičov zaistili 14. januára 1952 kvôli napomáhaniu k úteku cez hranice matkinmu bratovi, Vojtechovi Dankovi. Jej matka, Margita Valentová, mala v čase zatknutia tridsaťdva rokov a bola odsúdená na doživotie. Neskôr bol tento trest skrátený na dvadsaťpäť rokov. Počas siedmich rokov, ktoré napokon strávila vo väzení, bola väznená 9 mesiacov v Bratislave, neskôr v Rimavskej Sobote, v Pardubiciach a v Želiezovciach. Otec, Pavel Valent, zatknutý vo veku 39 rokov, bol odsúdený na trest smrti, ktorý bol vykonaný 28. marca 1953. Rodina doposiaľ nevie, čo sa stalo s jeho telom a kde je pochovaný. Všetok rodinný majetok bol zaistený, skonfiškovaný a daný na dražbu. O tri deti, Gitu, Helenku a Petra, sa starali starí rodičia v Ladomeri.
MARGITA
Dojímavý životný príbeh rodiny, ktorá zaplatila za pomoc svojmu blížnemu tú najvyššiu daň a okúsila kruté a nemilosrdné praktiky totalitného režimu. Zatknutie a popravenie otca, nespravodlivé odsúdenie a väznenie matky, starého otca i strýka. Tri opustené deti, ktoré režim vytrhol z náručia rodičov a o ktoré sa musela sama postarať chorľavá stará matka. Bolesť, utrpenie, mučenie, smrť, samota i smútok, tomu všetkému museli čeliť členovia jednej rodiny, ktorá nechcela nič viac, len pomôcť matkinmu bratovi.
PAVEL
Po nástupe totalitnej komunistickej moci bol vyšetrovaný Štátnou bezpečnosťou a nespravodlivo odsúdený na dvanásť rokov za vojenskú zradu. Prešiel mnohými väzeniami, pracovnými tábormi a istý čas bol na nútených prácach i v uránových baniach v Jáchymove.
EMIL
Bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený za velezradu na 6 rokov. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.
JURAJ
V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu. Juraj Anoškin dostal štyri roky väzenia, jeho sestra tri. Trest si odpykával v Jáchymovských baniach. Po prepustení sa vrátil do Bratislavy, kde začal pracovať ako projektant.
ZUZANA
Obeť kolektivizácie majetku... Jej manžel Ľudovít bol v roku 1952 okresným súdom odsúdený za trestný čin sabotáže na 7 rokov odňatia slobody. Bol im skonfiškovaný dom, pôda, živý a mŕtvy inventár i všetky poľnohospodárske zásoby. Zuzana bola nútená vysťahovať sa na štátny majetok Moravany v okrese Čáslav v kraji Pardubice, kde musela tvrdo pracovať celé tri roky.
JOZEF
Ako 18-ročný odišiel do Sovietskeho zväzu za vidinou úrodnej pôdy a bohatstva, no opak bol pravdou. Našli tam len biedu a chudobu. V roku 1948 ho počas priateľovej rozlúčky so slobodou donútili prečítať leták s nápisom „Smrť Stalinovi“, za čo ho o pár týždňov neskôr zatkli a odsúdili na 10 rokov väzenia. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír), Magadan, Usť- Kujga.
JÁN
Komunistický režim mu neumožnil vyštudovať teológiu a stať sa kňazom. Keď sa chcel o to pokúsiť v zahraničí, útek mu prekazila rozvodnená rieka Morava a následne hliadka Pohraničnej stráže. Miesto univerzity čakala Jána tvrdá vyšetrovacia väzba a roky v jáchymovských táboroch.
Po nástupe komunistov k moci viedol Imrich Danko usporiadaný život. Ten sa zrazu po úteku jeho brata do Rakúska v roku 1952 zásadne zmenil. Štátna bezpečnosť ho obvinila, že sa podieľal na bratovom úteku a odsúdila ho na osemročné väzenie.
Rozália Stella Danková ako rehoľná sestra vincentka vo svojom živote musela čeliť komunistickému prenasledovaniu, súdu aj väzeniu. Bola aj učiteľkou i zdravotnou sestrou. Počas SNP pracovala v nemocnici. Po páde totality otvorene hovorila a svedčila o utrpení a príkoriach, ktoré zažila, aby sa nezabudlo na krutosť komunistického režimu, čo dokumentovala aj knižne.
Rudolf Dobiáš je výnimočnou osobnosťou, ktorá zaujala mimoriadne miesto v slovenskej literatúre. Ako čerstvého vysokoškoláka ho neprávom zatkli a odsúdili. Po rokoch strávených väznením a prácou v uránových baniach sa vrátil k literárnej tvorbe z čias svojej mladosti. Nikdy však nezabudol a verejnosti priblížil osudy ďalších, ktorí sa nezaslúžene ocitli vo väzeniach a koncentračných táboroch, a ktorých často osobne poznal - triednych nepriateľov.
Odporúčame