Áno to je inom ale ja som niečo ako "bojovník". Skôr sa mi zdalo, že nás tam radi prevažne nemali. Kamarátiť sa sa nami príliš nechceli, medzi funkciami bol odstup a aj o tom je armáda. Ani s vojakmi to nebolo jednoduché veď za dobrotu na žobrotu. Prvý polrok sme ich príjimali na izbách ale potom sme prestali. Všetkých sme nemohli a nerobilo to iba dobrú krv. Samozrejme, postavenie lekára je vždy špecifické. Ale ešte sa k tomu vrátim, možno napíšem pokračovanie ako to tam dopadlo.