Nedokážu, pretože nechcú. Zabehnutý systém vyhovuje a každá odchýlke z neho je problém...
Ako kedysi napísal jeden potom český prezident: "Stádovitosť konzumného života, rozpad človeka a jeho utriedenie v akýchsi armádach s generálom producentom, konzumentom, divákom a režisérom. Rezignácia takmer na všetko okrem sna byť stádom a hlavne získať pozície kdesi v jeho prvých šíkoch. Všímate si? Ako sa čoraz viac ľudí ochotne, dobrovoľne a priam s nezničiteľnou energiou zbavuje vlastnej identity, opúšťa ju, stáva sa molekulou samohybnej spoločenskej štruktúry. Človek stráca svoju tvár, vôľu aj jazyk, stáva sa materializovanou frázou, zvyká si na manipuláciu sebou samým, pomaly sa identifikuje s tým, čo ho požiera a stále viac sa vzdáva sám seba. Koľkí z nás tu, v tejto krajine, už rezignovali na seba, svoj život, svoje sebavedomie, stratili dôstojnosť svojprávnej osobnosti a stali sa hrudkou bahna, absolútne odkázanou na príslušnosť k celku bahniska?"

