O tom to je!
Slovo imidž má mužský rod... a "potrebného k istej nominácii"???
Každý normálny štát má armádu, len vazali ju nemajú.
Nuž, asi patríte k vedeniu pošty. Moja skúsenosť je dlhodobá, stále rovnaká, v ktorejkoľvek dennej dobe. Azda len okolo 7-7,30 ráno je to lepšie.
Sorry, že si tu propagujem svoj článok, ale myslím si že vhodne dokresľuje situáciu. Tých diskutujúcich, ktorí tu obhajujú Slovenskú poštu, by som rád videl, čo by hovorili, keby po každý raz na oznamovanú zásielku čakali v rade 30 -70 minút!
Iste, súhlasím, ale zas až tak zoširoka som svoj príspevok nechcel poňať. -)))
Nehovoriac o tom, že na tej Vami spomínanej celkovej nekultúre sa svojim "výchovným" spôsobom podieľajú aj všetky tie televízne Farmy, ale aj divadlá, v ktorých sa dnes hrajú nie vždy kusy hodnotné, ale bulvárne dielka, ktoré majú za cieľ nalákať diváka a naplniť kasu a výchovný moment ustúpi do pozadia. Pričom netvrdím (pokiaľ som mal možnosť si naštudovať informácie o hre), že v BB išlo o tento typ hry.
Tendenciu ku konfirmačnému biasu má asi každý... Je v tom možno aj určitý druh rebélie... čo s tým? Myslím, že u mnohých sa to vyrieši samé, keď prvý raz narazia a zistia, že všetko je inak. Tiež som bol kedysi rebel, teda vlastne som aj dnes, len dnes už nerebelujem hlava-nehlava, ale s rozumom-)))
Vďaka za tip. prečítal som. Zaujímavé. To je ten Lukáš Krivošík, čo teraz píše pre Aktuality.sk?
Potom treba zbúrať aj bratislavský hrad- idiot! Sorry, ale nezdržal som sa.
Budovy, pôvodne projektované v rokoch 1943-48, boli určené pre Dunajské veľtrhy, ktoré bývali od roku 1921 v Bratislave.
Ideologická predpojatosť s tým nemá nič spoločné. Skôr emocionalita, povaha a charakter. A citlivosť a charakter sú veci, ktoré sa za uplynulých 25 rokov stali nedostatkovým
tovarom v našej spoločnosti. A ak aj v tejto vete budete vidieť ideologickú predpojatosť (čo by som už skôr pochopil), ani tu nebudete mať pravdu. Pretože nedostatok charakteru a citu je objektívny fakt a jeden z faktorov, prečo sme tam, kde sme.
Priznám sa, že ma prekvapila prevaha negatívnych reakcií na môj článok. Pod ich vplyvom som čiastočne prehodnotil svoj názor. Som ochotný pripustiť, že parochňa je svojim spôsobom istá, akoby zdravotná pomôcka (rakovinu síce nevylieči, ale môže trochu vylepšiť psychický stav pacienta). A v tom prípade je pre pacienta výhoda, že sa v chorom stave nemusí presúšať po meste, aby si ju zohnal. Lenže naďalej si myslím, že každý kto podniká, podniká v oblasti, ktorá, ak mu nie je priamo koníčkom, tak je jeho srdcu blízka, rozumie jej, baví ho to robiť. Čo samozrejme môže baviť aj parochniara. Ale zároveň každý, kto podniká, má zákonite radosť, keď sa mu v podnikaní darí. A mať radosť z toho, že sa mi darí, lebo stúpa počet rakovinových ochorení a tí chudáci potrebujú parochne (a kvôli tomu si otvoriť parochniareň priamo oproti Onkologickému ústavu), tak na to treba silný žalúdok! Za tým si stojím ďalej!
Ak by mal ten obchod patriť mne, hanbil by som sa ako pes. A ak tomu nerozumiete, chyba nie je u mňa. A možno by ste si vedľa mohli otvoriť predajňu rakiev...
Zarábať na nešťastí iných a ešte takýmto "ústretovým" spôsobom by som teda nechcel.
Ale možno sa dočkáme, že už priamo lekár bude mať dohodu (a províziu) s parochniarom a priamo u lekára onkologický pacient dostane radu, kde najvýhodnejšie kúpi parochňu (tak, ako sa to deje s liekmi).
Tí, ktorí to nechápu, sa vedomky, či nevedomky podieľajú na marazme tejto spoločnosti.
Odporúčame