Od jadra odchádzajú mnohí a Nemecko odchádza aj od uhlia.
Čo je ekologickejšie sa počíta ako? CO2 nie je jediné ekologické kritérium.
Od jadra odchádzajú mnohí a Nemecko odchádza aj od uhlia.
Čo je ekologickejšie sa počíta ako? CO2 nie je jediné ekologické kritérium.
Ja len vidím rozdiel medzi
124 000 000 000 korún
a
110 000 000 000 miliárd korún
Aj keď sa ti to nezdá to druhé číslo je podstatne väčšie
Nemecko
1985 2,87%
1980 2,96%
Francúzsko
1985 3,1%
1980 3,2%
1975 3,2%
1970 3,5%
Zaujímavý odkaz na zdroj.
Máš predstavu koľko je 110 000 000 000 - miliárd korún?
Máš na to nejaký zdroj?
Čo by robila NB s 2/3 peňazí? Domáci kapitálový trh je veľmi malý.
Pre >90% ľudí, by tvoj systém generoval podstatne horšie dôchodky ako dnes.
Mne napr. vychádza, že za cca 40 rokov (24-64) zaplatím okolo 90-100 000€.
Dôchodok ale dostanem (ak sa dožijem priemeru) okolo 200-240 000€
Svoje našetrené peniaze by som minul za cca 9-10 rokov.
Priemerný (nie minimálny plat) bol v roku
1990 3 278Sk = 109 €
2000 11 430Sk = 380 €
2010 769€
2020 1 133€
Zoberme priemer týchto 4 rokov a zistíme, že priemerne sa bude platiť z cca 600€.
V prípade min. mzdy by to bolo z 300€. a 20% z 300€ je len 60€
60€ x 45 x 12 = 32 400€ to má ďaleko od 90 000€.
83 700 € nestačí na 15 rokov.
Vyplácať niekomu po 10 rokoch rovnakú penziu by bola katastrofa.
čo máte s tou burzou. Väčšina elektriny sa obchoduje mimo burzy.
Nikto nie je povinný kupovať na burze.
Predajné ceny určuje trh, burza je len technický prostriedok.
To ako keby ste povedali, že nechcete obchod (predajňu).
Samozrejme môžete všetko nakupovať u dodávateľa, ale je to nepraktické.
Nehovoríme o reálnom zisku. Keby trať BA-KN nebola dotovaná nemá šancu na zisk.
ZS SK dostáva od štátu rádovo 400 mil. € a na predaji lístkov zarobí 100 mil.
Každý lístok je v priemere dotovaný 80%.
Trasa BA-KN je 100km, osobáčiku to trvá 2hodiny a lístok stojí 5,25€
tých 5,25€ je len 20% ceny, skutočný náklad je 26,25€.
Aj keď ide o ekologickú dopravu myslím si,
že si naozaj treba rozmyslieť, kde takúto dopravu dotovať 80%.
Neverím, že by bol niekto ochotný zaplatiť za 100km 26€.
Toto je len dotácia prepravcovi, Ďalšia dotácia ide do infraštruktúry.
Dávalo sa 3x viac a to sme mali zavedenú ZVS.
Keby sme cca 70 000 vojakom mali zaplatiť mzdy bolo by to ešte viac.
Dnes keď sa blížime k 2%, tak všetci protestujú ako je to veľa.
Aké opatrenia, ktorejkoľvek vlády ti bránia pestovať a dochovať?
Jeden z tvojich povedal, že bratislavské letisko je strategické a zakázal ho predať.
Ten strategický podnik nám znáša zlaté vajcia, za posledných 10 rokov strata 64 000 000.
Na trať BA-Štúrovo bola verejná súťaž. Tá trať nie je bez dotácie zisková.
Zisková vie byť až po dotácii vo verejnom záujme.
Súkromníci mali záujem prevádzkovať aj iné trate.
Verejné súťaže sa vraj pripravujú.
Nie.
Odborári radi porovnávajú zisk (to čo zastane podnikateľovi) s tým čo dostanú zamestnanci (mzdy)
Porovnal som zisk pred zdanením vs, hrubé mzdy. (bez odvodov).
To chcel porovnať diskutér @stvorenie.
"Podľa mňa by bola na mieste informácia, aké percento zo zisku dávajú na mzdy naši zamestnávatelia a zamestnávatelia napr. v Rakúsku."
Okrem iného som mu napísal: "1, mzdy sa neplatia zo zisku"
Ako vidieť na uvedených príkladoch, je to veľmi individuálne,
Záleží to na tom aký je podiel práce na predávanom výrobku alebo službe,
Napríklad automobilky dávajú cca 3-5% obratu na mzdy.
Napr, VW SK ma pri takmer 10 mld. obrate mzdy 444 mil.
Jeho zisk 278 mil, je viac ovplyvnený inými nákladmi vo výške 8,5 mld,
alo nákladmi na mzdy.
Tam kde je veľa ľudskej prace (odvetvia s nižšou pridanou hodnotou) budú tvoriť
mzdy rozhodujúci náklad, napr, Sl, pošta
Pár "drobných" nedostatkov.
1, predpokladáš 45 odpracovaných rokov - presnejšie 45 rokov platiť.
Takých poistencov je málo. (VŠ, MD, nezamestnanosť, PN, ...)
ZA 45 rokov (20-65) nebudeš platiť 45 rokov.
2, Min, mzda bude rásť, ale bude stačiť o 45 rokov dôchodok 462€, bude stačiť aj o 45+15 rokov?
Už od 1.10. 23 sa zvyšuje na 498,80.
3, min mzda by na tvoj odvod narásť na 861€ a to je naozaj veľa.
4, Hlavne mi nie je jasné, čo by bolo s peniazmi v NB?
.Iste to nie je dobré.
Ale uvedené hodnoty neboli platné v rovnaký deň,
ŽM do 30.6. bolo 234,42€, od 1.7. 268,88 €
MD do 30.6. bolo 334,30 €, od 1.7. 365,70 €, od 1.10. 389,90 €
Od 1.7. platí MD30 = 136% ŽM
Od 1.10. platí MD30 = 145% ŽM
Pomer 136% bol od zavedenia min. dôchodku,
Porovnanie by mohlo byť v rovnakom odvetví.
Napr, Billa
Zisk pred zdanením: 12 845 000 €
Mzdy 54 401 000€
Na mzdy ide iba 423% zisku.
Majú tam niečo medzi 4000 až 4999 zamestnancov
Ak 4000 tak priemerný ročný príjem je 13 600€
Ak 4999 tak priemerný ročný príjem je 10 882€
Na mzdy, dávajú len 423% zisku, ich zamestnanci majú nízke mzdy (priemer medzi 900-1100€/mesiac)
Pr. 2 LIDL
Zisk pred zdanením: 147 382 000 €
Mzdy 87 296 000€
Na mzdy ide len 59% zisku.
Majú tam niečo medzi 6000 až 6999 zamestnancov
Ak 6000 tak priemerný ročný príjem je 14 549€
Ak 6999 tak priemerný ročný príjem je 12 472€
Keď podniky robia cca to isté, tak sa čísla dajú lepšie porovnať.
Napriek tomu platí, že zamestnanci LIDLa majú vyššie mzdy,
napriek výrazne nižšiemu podielu miezd na zisku.
1, mzdy sa neplatia zo zisku
2, To načo sa pýtate je mantra odborárov
3, Pomer miezd a zisku silne závisí od náročnosti činnosti na pracovnú silu.
Napr, MINERFIN a.s.
Zisk pred zdanením: 104 833 000 €
Mzdy 3 781 000€
Na mzdy ide iba 3,6% zisku.
Majú tam niečo medzi 25 až 49 zamestnancov
Ak 49 tak priemerný ročný príjem je 77 000€
Ak 25 tak priemerný ročný príjem je 151 000€
Pravda bude niekde uprostred.
Napriek tomu, že na mzdy, dávajú len 3,6% zisku ich zamestnanci sa nemajú zle.
Pr. 2 Penam a.s. pekárne
Zisk pred zdanením: 340 917 €
Mzdy 10 160 609€
Na mzdy ide až 2900% zisku.
Majú tam niečo medzi 500 až 999 zamestnancov
Ak 500 tak priemerný ročný príjem je 20 320€
Ak 999 tak priemerný ročný príjem je 10 170€
Pravda bude niekde uprostred.
Na týchto 2 príkladoch som chcel ukázať, že mzdy/zisk nie je dobrý parameter
Verím, že Slavomír za všetko zaplatil.
Len aby na niečo nezabudol.
Veľké nadšenie tento návrh nevyvolal.
„Ja z tých 20€ zľavy dostanem len 1€?,“ kričal šiesty, ukázal na 10, najbohatšieho, a pokračoval: „A tento tu dostane hneď 10€“.
„Ja ušetrím len 1€, ale on 10x viac!“.
Rozkričali sa i prví štyria pani: „A my nedostaneme vôbec nič?
Zasa sú na tom najhoršie ti najchudobnejší, ako vždy!“
A všetkých 9 pánov sa vrhlo na toho desiateho a stĺkli ho.
Ďalší deň sa 10. pán na obede neobjavil. Nikomu to nevadilo.
Keď mali zaplatiť, zistili, že všetci spolu nemali ani na polovicu sumy, ktorú práve prejedli.
Ak by museli bohatý platiť príliš veľa, môže sa stáť, že sa nabudúce pri našom stole neobjavia.
Na svete, je veľa pekných reštaurácii…
Nesmiete to preháňať. Skúšali to napr. Francúzi.
Potom prišli na to, že sa im na to môžu naozaj bohatí vykašlať
Poznáš rozprávku o daniach? Veľmi poučné.
Žilo raz 10 pánov, ktorí spolu chodili každý deň do reštaurácie na obed.
Za obed platili dohromady 100€. Páni sa dohodli, že sa na platbe budú podieľať tak ako platia dane.
Najchudobnejší štyria, za obed neplatili nič. 5. zaplatil 1€, 6. 3€, 7. 7€, 8. 12€, 9. 18€ a desiaty 59€
Fungovalo to celé roky a nikto sa nesťažoval.
Raz prišiel hostinský, že im da zľavu a bude od nich chcieť len 80€ namiesto 100€.
Hostinský im navrhol podeliť sa o úsporu tak, v akom pomere platia za obed a začal počítať.
Vyšlo mu toto:
Piaty nebude platiť nič. 6. bude platiť 2€ namiesto 3€, 7, 5 namiesto 7 €. 8. zaplatí 9 namiesto 12.
Deviaty zaplatí 14 namiesto 18€. Desiaty, najbohatší, bude platiť 49€ namiesto 59€.
Každý z tých šiestich na tom bude lepšie než predtým, a prví štyria môžu i naďalej jest zadarmo.
Za cesty a diaľnice si zaplatil?
Za školy deťom si zaplatil?
Za zdravotníctvo si zaplatil?
Za políciu a súdnictvo si zaplatil?
Odporúčame