Chceš si nárokovať právo kto tu bude písať? Máš smolu.
Freud klasifikoval fajčenie ako "syndróm dieťaťa cicajúci prs matky".
Keď sa pozrieme na fajčenie, tak jeho jediné "pozitívum" je že do štátnej kasy prináša peniaze. Ale aj to je otázne, lebo by sa musel urobiť výskum koľko sa vydá na liečenie nemocí, na ktorom sa podieľalo fajčenie. Druhou stránkou veci je, že fajčiari si zvyčajne hulváti čo nerešpektujú nefajčiarov. Dovolia si fajčiť aj za prítomnosti detí. Mal som kolegyňu, ktorá dostala astma z niekoľkoročného pobytu v zadymenej kancelárii. Ja, keď som prišiel do roboty a kolega si zapálil cigaretu, tak som okamžite vystriekal pol osviežovača vzduchu a radikálne som sa ohradil. Našťastie to pomohlo.
Fajčenie je názorný príklad kedy sa užitočná vec môže stať pohromou - indiáni fajčením uzatvárali mier, našu spoločnosť to teraz rozdeľuje.
Mne je jedno aké je to učenie. To je moja skúsenosť. Ak by sem mohli prispievať iba katolíci, je treba to do článku výslovne napísať. Ja chápem tému "zmysel života" obecne, bez vierovyznania. Rad si prečítam aj názory ortodoxných komunistov, moslimov, židov,.....
Z karmického pohľadu je zmysel života jasný - postupným prežívaním rôznych situácií sa karma posúva hierarchicky vyššie, kým nenadobudne najvyššieho stupňa osvietenia. Dovtedy sa bude človek znova a znova rodiť. Ja som sa niekoľkokrát vracia do minulých životov a pochopil som aspoň v jednej časti, čo je mojou úlohou v tomto živote.
Slovo "šťastie" či "byť šťastný" je iba uhol pohľadu. Domnievam sa, že absolútne šťastný môže byť človek, ktorý nemá žiadne potreby, teda človek, ktorý nevníma realitu (napr. blázon). Práve pocit "dosiahnuť šťastia" je hnacím motorom ľudí....
Napísal si "...vychodisko nevidim v navrate stareho socialistickeho zriadenia". Prepáč, my sme si v šesťdesiatych rokoch nedokázali predstaviť, že by k nám mohol prísť kapitalizmus. Takže "nikdy nehovor nikdy". Faktom je, že kapitalizmus zomiera ako to predpovedal Marx a Engels. Takže by bolo dobré poobzerať sa nad nejakým lepším systémom založeným predovšetkým na láske a tolerancii. Ale to sú atribúty, ktoré sa dnes nenosia - tak neviem...
Vlastne hneď o kúsok vyššie je moja odpoveď. Moja reakcia sa dostala nižšie ako som čakal.
Odpoveď? Či ja môžem dať odpoveď za všetkých? Na to sa necítim. Mojou snahou bolo len upozorniť na rozdiely. Je na každom z nás aký názor si z toho urobí. Napr. dravý človek si radšej vyberie kapitalistické prostredie, opatrný človek radšej socializmus. V roku 1967-68 byli Dubčekovi pokusy urobiť "socializmus s ľudskou tvárou". Ja sa domnievam, že uvoľnenie súkromného podnikania v oblastiach, kde štát nestíhal by bolo dobré riešenie. Otvorenie hraníc na západ je otázne, lebo ľudia študovali za štátne peniaze a keby odišli, tak by štát mal stratu. Je veľa vecí, kde mohol režim popustiť a veľa takých rozhodnutí, o ktorých by sa muselo veľa diskutovať. Predovšetkým nám chýbal pravý obraz kapitalizmu - dostávali sme ho iba sprostredkovane v reportážach v TV. A to malo skôr opačný účinok.
Presne tak. Málo od Amíkov nakupujeme, to je ten problém. Oni stoja pred bankrotom a potrebujú si aspoň trošku polepšiť ekonomiku dodávkou zbraní čo sa ešte nepoužili v Iráku a Afgánistánu.
Keď si sa dotkol diaľnic, mala by to byť pre štát priorita bez ohľadu na to, kto tam sedí.
...pokračovanie
Dovolenka v zahraničí - to bol veľký problém keď sa chcel niekto pozrieť do kapitalistických štátov. Dobrozdanie dával uličný výbor KSČ, MNV, závodný výbor KSČ, výbor ROH, vedúci pracoviska. A aj to nebola záruka devízového prísľubu. Naviac záujemca preklepla ŠTB.
Bývanie - stavali sa byty ako štátne, tak aj družstevné. Nie že by ich bolo dosť, ale stavalo sa. A nájomné bolo primerané a v štátnych bytoch za "hubičku"). Neviem kde v súčasnej dobe na byty ľudia berú peniaze...
Podniky povinne odovzdávali zisk štátu a museli žiadať o peniaze na rozvoj.
Podnikanie - prakticky neexistovalo čo bolo na veľkú škodu. Úzky profil boli obuvníci, murári, vodári.
Zbožne sme sa pozerali na Západ, slintali nad katalógmi typu Neckermann. Mali nás tam povinne posielať, aby sme videli "do čeho lezeme".... Naproti tomu nám dávali za vzor SSSR, čo nebolo vždy s kostolným poriadkom.
A bolo by ešte veľa o čom rozprávať....
...pokračovanie
Bolo plánované hospodárstvo - museli sa plánovať nákupy niekedy až na päť rokov dopredu. Prakticky neboli ležiaky na sklade, ale zasa sa niečo nedalo zohnať vôbec, lebo sa nenaplánovalo (hlavne náhradné diely). Negatívum bolo pomalý nárast inovácií.
Podávali sa zlepšovacie návrhy a za nich boli odmeny podľa úspor.
Boli škôlky a jasle, ale ak som chcel dieťa do nich umiestniť, musel som odpracovať hodiny v akcii Z
Spartakiády - spartakiády nám závidel svet, ľudia sa dokázali stmeliť pre spoločný cieľ. Nebolo to nútené, skôr sa vyberali skupiny aký bol pretlak.
Účasť na prvomájových oslavách bola povinnosťou a bola kontrolovaná.
Dôchodcovia - pre dôchodcov sa robili akcie, spoločnosť si ich vážila. Dnes sú dôchodcovia škodná...
ROH - bolo de facto povinné, ale za minimálny členský príspevok boli lacné rekreácie. Tie lepšie a najmä zahraničné bolo obťažné získať.
pokračovanie...
Žil som v tej dobe socializmu, tak sa pokúsim k tomu vyjadriť:
Každý mal právo na prácu a povinnosť pracovať - to bolo pekné právo. Ale na druhej strane boli niektorí ľudia iba zamestnaní, tzn. takí čo veľmi nepracovali a brali peniaze. Na takých nebol meter. Vlastne aj dnes sú ľudia čo nepracujú a berú peniaze, teda ak môžem takto hovoriť o žobračenke.
Stranícka príslušnosť - je pravdou, že na obsadenie vedúcej funkcie bolo nutná stranícka príslušnosť. To viedlo k náboru karieristov do strany.
Plat - plat sa odvíjal od tabuliek, kto viac pracoval, mohol dostať štvrťročnú prémiu 50,- až 150,- Kčs. takže motivácia žiadna, iba tak pri nejakej výzve napr. na počesť VOSR.
Všade bola jednotná cena za výrobok - hlavne potraviny boli dotované štátom a potom neboli peniaze na iné veci.
pokračovanie...
Taktiež si myslím, že by opozícia mala hlasovať za dobré veci. Len koľko ich tá naša vládna garnitúra navrhne....asi takmer žiadnu.
Mal som nahratý prejav pána Kopeckého v ktorom s noblesou kritizuje komunistický režim. Na svojej TV prijímam kanál CS film, kde bežia staré československé filmy, aj tie, ktoré s hrdosťou presadzujú socializmus a komunizmus, vyvlastňovanie a rázne zúčtovanie s neprajníkmi socializmu. Koľko len hercov sa podujalo do takých rolí. Hol boli tak časy, kedy sa písali scenáre s revolučnou tematikou a herci do rolí boli nominovaní či sa im to páči alebo nie. Preto je treba dôsledne odlišovať človeka v roli herca a človeka v roli občana. A medzi komunistami boli aj čestní ľudia, ktorí to mysleli dobre, len nemali silu niečo zmeniť.
Pozorne som sa pozeral na reláciu, kedy Matovič obhajoval svoju víziu politika. Povedal, že by si prial, aby do budúcich volieb vznikla strana, ktorá keď by sa dostala do parlamentu nijako neviazala svojich poslancov ak majú hlasovať. Hlasovali by iba podľa svojho svedomia.
Táto vízia by bola skvelá keby všetci poslanci boli neúplatní, mali chuť posunúť Slovensko vpred a hlavne mali chuť sa spoločne dohodnúť. Je tam veľa podmienok, aby sa toto podarilo. Preto jeho víziu považujem za utopistickú, podobne ako víziu komunizmu, kde všetci majú všetko, o všetkom kolektívne rozhodujú a nikto nechce mať viac ako tí druhí. Lenže do takého štádia sa ľudské zmýšľanie a charakter ešte nedostal a na Slovensku už vôbec nie.
Tým neobhajujem kolektívne hlasovanie ako "jeden muž" dobre známe na straníckych zjazdoch Komunistickej strany. Pre Slovensko by stačilo, keby všetky zákony boli pre občanov krok vpred a vymazali klientelizmus, korupciu a prospechárstvo...
Odporúčame