dočkáme sa konečne kritického rozboru a pomenovania príčin v kontexte plánu 2025 - 2027?
dočkáme sa konečne kritického rozboru a pomenovania príčin v kontexte plánu 2025 - 2027?
nie je paradoxom, že tento denník sa teraz pýta a v podstate kritizuje na plnenie kontraktu SNG, ale vedeniu, ktoré je zodpovedné za plnenie ne-plánu a ne-programu, poskytovalo veľkorysí priestor s evidentnou familiárnosťou vzťahu?
https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/759…
(Redaktorka totiž tvrdila, že "Hoci /riaditeľa/ poznám dlhé roky - najmä cez jeho otca, známeho sochára Dušana Králika, a mamu Soňu, ktorá v SNG aj pracovala - ani ja som všetko nevedela.")
"škoda, že pri nedávnej rekonštrukcii galérie vo Vodných kasárňach zanikli dve dovtedy funkčné výstavné sály"
Nespôsobilo náhodou rozvrat programu SNG to, že odborní zamestnanci - kurátori, ale aj galerijni pedagógovia podali spolu s nadmerným technickým personálom hromadné výpovede, pričom ich NIKTO nevyhadzovali?? Aký bol plán odbornej činnosti ešte za Kusej po vybudovaní novej megabudovy?? Nezistilo sa náhodou, že na výstavy je toto rodinné veľdielo dosť nepoužiteľné!? SNG a jej podivné nadviazanie na Kusu sa pozoruhodné skonsolidovalo celkom same...
Autor síce vystihol tristnost stavu v SNG, ale naozaj si myslí, že FPU bol nezávislý na politike a dokonca na ideologiach!? Veď preto sa pristúpilo k riešeniu, ktoré, pravda, znamená rozvrat a kolaps činnosti. Ako vo fonde, tak i ďalších organizáciach kultúry...
Čistý personálny marazmus v okruhu plochozemneho ministerstva...
Odporúčam písať nadpisu, ktoré nezavadzaju čitateľov; slovami hlavnej mesto chápeme Bratislavu, kde sa však táto nehoda nestala...
Čo vezmú pracujúcim a rodinám, to prehodia dôchodcom, akoby nestačil 13. dôchodok...
Hlúposti, každý seriózny štát má teritoriálny princíp evidencie, dokonca aj Okrajina...
Na návšteve u strýka v Zemianskom Podhradí spozná Adela, jediná dcéra váženého šľachtica a majiteľa panstva na Ostrej Lúke, neobyčajného muža. Učenec, filozof a básnik Ludevít Štúr sa búri voči spoločenským pomerom v Uhorsku a tým, že upozorňuje na politickú nespravodlivosť, balansuje na hrane zákona. 20-ročná Adela sa proti zdravému rozumu do neho vášnivo zamiluje. Verí, že ak sa jej podarí dostať ho do svojej blízkosti, začne jej ten hrdý a sarkastický muž lásku opätovať. Poskytne mu teda dočasný domov vo svojom kaštieli, platí mu za súkromné hodiny filozofie a využije vplyv svojho otca, aby Štúra zvolili do Uhorského snemu. Vo chvíli, keď sa zdá, že Adelin zámer sa začína dariť, vypukne revolúcia a Ludevíta strhne vír, ktorý navždy premení Európu aj ich osud. (CinemArt SK)
zrejme sa zabúda, že Štúr síce bol národným bardom, ale bol človekom z mäsa a kostí; kým prvú polohu fixovali pomníky a oslavy, školské vyučovanie a národniarske blúznenie, oveľa zaujímavejším sa javí sledovať jeho ľudskú, každodennú stránku - ktorá zároveň nemusí zhadzovať osobnosť z piedestálu...
Napokon, každý národniarsky výstup na Devín tak či tak skončí vo vieche pod hradom, podobne ako sa ožerú pri vatrách zvrchovanosti...
verejná premiéra a uvádzanie filmu začína 15. januára 2026, teda zajtra - Chmelár teda neprípustne ovplyvňuje verejnosť, ktorá nemá možnosť vlastnej skúsenosti a zhodnotenia filmu! Inými slovami, akoby vynášal z kuchyne - a to má nulovú relevanciu...
v mnohých mestách sa premieta len o päť dní, zato tento "expert" už kritizuje a svojim vplyvom už stihol mnohých odradiť - takže mali to riešiť ako ušlý zisk!
Ale mimochodom: kritik sa zhoduje s podobnými propagandistami z Denníka N, kde dokonca prijímajú film blahosklonnejšie...
Chmelár si mal skôr všimnúť, že Štúr mal reálnu love story s Češkou Pospíšilovou, ktorá by však akosi nepasovala do slovenského naratívu a zjavne by kontrastovala s kodifikovaním slovenčiny - ktorú napokon českí národovci ostro odmietli; terajší film teda stavia na Zúbekovskej "Jari Adely Ostrolúckej", ktorá nebola dobrá ani len na povinné školské čítanie...
je nemiestne písať recenziu na film, ktorý ešte nemal verejnú premiéru, resp. nie je ešte uvádzaný; Chmelár akurát manipuluje a vyvoláva vášne - ľud teda ešte nemôže mať vlastný zážitok, ale je ovplyvňovaný táraním tohto kritika...
v Tisícročnej včele (námet Jaroš) sú pasáže, ktoré neobsahuje literárna predloha, a teda museli vzniknúť umeleckým vkladom Jakubiska. Jaroš určite nevytvoril obrazové stvárnenie filmu, a to ani v "ne-fantastických" scénach, ktoré určite nie sú podávané mechanicky - opisne, a to je výsledkom réžie, nie námetu a scenára...
k Perinbabe písal scenár Feldek, ale v tandeme s Jakubiskom! Rovnako Dietl mal len spoluprácu na scenári seriáli Pehavý Max a strašidlá... Takže neobstoja Chmelárove pripomienky.
Zrejme ho skôr vyrušuje rozdielna kvalita filmu: naozaj je rozdiel medzi scénami a obrazom točenými na klasický filmový pás, a tvorenými dnešným digitálom a dokonca úpravami v 2D/3D/AI... umelosť je neodstrániteľná, dosahuje až neželanú dokonalosť!
skôr mal Chmelár skritizovať národniarsko-infantilné stvárnenie filmového plagátu, tam nájde doslova gýč...
nuž, aj v televíznom filme o Márii Terézii ju František Štefan prášil s vetrom opreteky, hádam by dnešní diváci neuverili v nepoškvrnenosť počatia jej šestnástich detí.
Pokiaľ Chmelárovi chýba strnulá heroizácia Štúra či akejkoľvek osobnosti, veľdiela socrealizmu určite predvedú vo filmovom archíve.
Videli dokonca nejakého korčuliara...
Odporúčame