Má predsa šéfa - civila.
Nie som vymazaný, dopoviem. Pozrel som sa na kuchynský nôž, veľkosť čepele stačí. Predpokladám, že je potrebná strašná sila a na...zúrivosť. Fakt neviem kto prišiel a kto mi pomohol (neverím, že som to dal sám).
Iste, potom (po vlastnej likvidácii) som bol mesiac mimo zdravotníctva (svojej roboty), tenisu...a do zásahovky som sa vrátil na šupu. Dosť zvláštne...
Dať USA na hák...chce iba trochu odvahy. Nie ste odkázaní na USA. To je malosť.
Tak ti teda oznamujem...že Slováci vôbec nie sú vojaci ani bojovníci. Iba popŕdači.
No...pekne som sa vzdialil od...alebo ani nie? Nemám rád bľabotanie, námestia...ale akčnosť.
My sme boli celkom akční (až na doraz). Iste, teraz som si zakecal výdatne.
Nepadol tam výstrel, podľa mňa nebol použitý ani bojový nôž. Nebol som pri plnom vedomí, dodnes som si všetko nevybavil. Máta ma jedna vec: oddeľovanie ramena pod pazuchu. Asi to mne chcel niekto spraviť, no ktosi to spravil jemu. Ja určite nie. Na to nestačí ani bojový nôž, ani kuchynský. Iné nože nepoznám. Píla to nebola.
Bol to veľký nôž a brutálna sila. Lenže toto sa vôbec necvičí. Zásahovkár má kódex a ja som ho dodržiaval veľmi dôsledne. Iste, do kódexu patrí ako samozrejmosť dostreľovanie. No a čo? Hanobenie mŕtvoly už nie. To je prísne zakázané.
Kremácia bez pitvy...normálka. Robilo by to problémy. My sme problémy odstraňovali. Ako vnímam mokré zásahy dnes? Vcelku OK. Problém mi robí to odrezávanie končatiny. To som bol ale mimo...aspoň si to myslím.
V záverečnej správe bolo, že R zlikvidoval útočníkov. To bolo aj všetko, žiadne podrobnosti. Tak to chodilo, bolo to v inom časopriestore (s ČSSR to nemalo nič). Nemal som vážnejšie zranenia, čo je skoro nemožné. Musel som zaútočiť, čo si nepamätám. Stlačil som núdzový gombík na vysielačke...a išiel som dolu.
Vybavujú sa mi ukrutné veci, no musel tam byť ešte niekto. Sám by som to nedal.
Nemal by som toto robiť, dám jeden príbeh. Mal som radšej napísať román či scenár. Zásahovkár prichádza domov/do ubytovne. Iste, brokovnica je pri posteli, s priestorom je už zoznámený. Vo vnútri sedia traja chalani, jedného trochu pozná. Kolega, ostatní dvaja sú jasne profíci. Nedržia zbrane, majú jasnú prevahu. Ahoj R, asi vieš prečo sme tu? Asi to tuším. Tak vieš, čo sa sluší a patrí (to bolo kľaknúť si, oprieť sa o ruky a skloniť hlavu). Vtedy je to okamih, v kľude je koniec za pár sekúnd.
Problém je, že na R nebol daný príkaz na likvidáciu. Taká menšia zrada (chodili sme na zásahy naľahko, bez maskovania).
Čo sa udialo potom...objavujú sa mi iba fragmenty v snoch. V snoch mi chcú ublížiť, no nikdy sa to nestáva. Naopak, sníva sa mi o strašných veciach...ktoré robím ja. Ale mám ťažkosti s úderom, škrtením, lámaním, tlačením spúšte, rezaním, bodaním. Potom sa zobudím...a je mi dosť zle.
Šebej? Fero? Nie je psychiater ale psychológ (filozofická fakulta). Poznal som ho keď som bol prvák...on už bol na vojne. Dobrý karatista. Bol tam aj Dubček (Aexandrov syn). Vtedy ešte nikto z nich nemal čierny opasok, všetci boli hnedí. Iste, aj Tibor, aj Klementis či ako sa volali.
Nemyslím si, že je toto dobrý spôsob ako sa prezentovať. Iste, ja robím aj horšie veci. Ja mám ale ventil na duši, ktorý neunesie všetko. Toto sú kykyňákoviny.
Ochrana osôb? To bolo popísané dosť. Nakoniec často zlyhá. Mená si rád odpustím.
Ochrana seba, svojho priestoru? Tak to profík musí mať v krvi. Malá pištoľ a nôž pomaly aj na plavárni. Nový priestor si pozriem za pár minút, nabitá brokovnica pod/pri posteli...a už nič sa spraviť nedá. Iste, v noci je pištoľ na nočnom stolíku, baby ak sa ma dotknú lietajú z postele... Trvalý priestor, uchytene/fixované zbrane kade -kde.
Ako Valko, pod stolom, v sedačke. Že Valka zabili akýsi treťotriedni šuflikanti? Tak tomu ja neverím. Konina.
Nechápem (stále) čo je v titulku. Už som popísal dosť moňašovín. Napadá mi...že jedna baba pred 30-35 rokmi triafala melóny (holé gebule) z diaľky 2 km. Vedela trafiť aj trup, holá gebuľa sa mi javí ako lepší terč. Neviem, či to robila klasikou (Dragunov 7.62) alebo teraz modernejšími 12.7. Kaliber u pušiek nejde hore, no pri ostreľovačkách je táto zmena. Myslím, že som novodobé 12.7 ani nevidel (nie to strieľal). Vlastne, ja som bol ostreľovač iba príležitostný. A ani som na cieľ nikdy nevystrelil. Iste, trochu málo viem ako sa to robí pri ochrane osôb.
Zahniezdil som tu, zrejme na úplne nesprávnom komíne (v terminológii bocian). Inak....trafiť komín na opačnom konci sveta...frajerina, nie? Sú vraj ryby, ktoré sa tisíce km vracajú v šírom oceáne neresiť (znášať ikry) tam, kde prišli na svet. Neuveriteľné, nie?
No a neuveriteľné je...prežiť likvidáciu zo strany kolegov. To sa ani nepatrí. Okrem filmov to ani nejde.
Drobná zver, zajac, bažant? Už nie. Dať párik prepelíc, keď jedna vyletí na jednu stranu,druhá na druhú z hamerlesky či kozlice je "kaizeršús"? Je to barbarstvo. Len tak, pre zábavu?
To je ako strieľať na bizóny z vlaku.
No...toto je síce romantika, ale vôbec nie pravdepodobná. Ja by som možno medveďa vnímal ako bratranca, no ak by bol hladný (akože je hladný vždy)...pokojne by skonzumoval nielen mňa, ale aj vlastného brata.
Sorry, mierne som uletel. Text sa týka špeciálnych/silových zložiek, nie bežných ľudí.
Byť lovná pre kolegov? Bontón vraví...že to nie je film. Treba sa odovzdať, pokojne zomrieť. Sú rovnako dobrí, majú obrovskú výhodu...nepoznám ich, neviem kedy a odkiaľ udrú. Nie unikať, ísť oproti. Je koniec a hotovo.
Odporúčame