Prečo (asi) „zúri“ boj za tzv. slobodné vysoké školy?
pokračovanie
Ako objednávateľ výskumu z priemyslu som zažil len dve možnosti: 1) docent prišiel, opýtal sa, čo by sme potrebovali a už som o ňom nepočul. 2) oslovil som docenta, čo potrebujeme, žiaľ nebolo to to, čo by on chcel robiť. V zahraničí "docent" pozná technológiu, niečo vymyslí a prichádza s konkrétnym návrhom na výskum s cieľom dosiahnujť zlepšenie technológie.
Ako auditor akreditácie som sa stretával s garantmi študijných programov (s profesormi), ktorí nemali predstavu, za čo sú zodpovední v rámci systému kvality vzdelávania, netrápilo ich, kde sa umiestnili ich absolventi, nezaujímal ich kritický názor priemyslu na kvalitu absolventov, atd, atd. Hlavne si robkali svoj výskum, ktorý ich bavil, venovali sa svojim kšeftíkom.
Toto jedna reforma nevyrieši, ale účasť štátu (kvalifikovaná!! nie politická) v správnych radách je krok správnym smerom.